Organické látky

V horninovom prostredí, vo vode aj vzduchu sa nachádzajú organické látky, ktoré sú ich prirodzenou súčasťou, ako aj tie, ktorých prítomnosť je podmienená ich antropogénnym prínosom do prostredia. V sanačnej praxi (napr. pri voľbe vhodnej sanačnej metódy) zohrávajú veľmi dôležitú úlohu rôzne vlastnosti organických látok súvisiace s ich mobilitou v životnom prostredí, najmä prchavosť a rozpustnosť, oxidačno-redukčné a sorpčné vlastnosti, možnosť biodegradácie a biotransformácie. Veľmi dôležitou vlastnosťou látok z hľadiska ich osudu v životnom prostredí je hodnota adsorpčného koeficientu vyjadrujúca podiel danej látky v kvapalnej a pevnej fáze.

Rozpustnosť vo vode umožňuje odhadnúť chemickú mobilitu, stabilitu (resp. rozklad), akumuláciu, bioakumuláciu a sorpciu (Pitter, 1999). Rozpustnosť vo vode ovplyvňuje pohyblivosť daného kontaminantu v prostredí, ale môže ovplyvňovať aj ďalšie degradačné alebo transformačné procesy, ako sú hydrolýza, fotolýza a biodegradácia. Dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú rozpustnosť, je teplota a hodnota pH.

Prchavosť (volatilizácia) sa vyjadruje tlakom nasýtených pár. Prchavé organické látky majú vysoký parciálny tlak pár. Ľahký prechod týchto zlúčenín z kvapalnej fázy do plynnej charakterizuje hodnota Henryho konštanty, ktorá vyjadruje pomer medzi parciálnym tlakom pár látky a aktuálnou koncentráciou rozpustenej látky vo vode. Tento pomer sa označuje aj ako rozdeľovací koeficient vzduch – voda. Čím je konštanta pri určitej teplote vyššia, tým väčšia je tendencia zlúčeniny prechádzať z kvapalnej fázy (z roztoku) do plynnej (Hrnčiar, 1982). V sanačnej praxi to napr. znamená, že kontaminant s vysokou hodnotou Henryho konštanty a súčasne aj s vysokým tlakom pár môže byť dobre stripovateľný a vákuovo extrahovateľný z prostredia.

Vzhľadom na rôznorodosť organických látok v životnom prostredí je ich detailná a kompletná identifikácia, resp. analýza veľmi obťažná a nákladná. V praxi sa stanovujú len najbežnejšie organické látky s toxickými účinkami alebo vybrané organické látky v súlade s ich predpokladanou prítomnosťou v prostredí (napr. podľa typu antropogénnej činnosti v oblasti). Rozšírené sú nepriame stanovenia organických látok, ktoré charakterizujú celkovú koncentráciu organických látok alebo skupiny významných kontaminantov. Bežne sa využívajú najmä nasledujúce nepriame stanovenia organických látok (Pitter, 1999):

      chemická spotreba kyslíka (CHSK) manganistanom alebo dichrómanom draselným,

      biologická spotreba kyslíka (BSK),

      celkové organicky viazané halogény/chlór,

      extrahovateľné organicky viazané halogény/chlór (EOX),

      absorbovateľné organicky viazané halogény/chlór (AOX),

      celkový obsah organického uhlíka (TOC),

      suma polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) a iné.

V prípade prekročenia niektorého z týchto súhrnných skupinových ukazovateľov by sa malo pokračovať v podrobnom stanovení jednotlivých organických látok, ktoré sú súčasťou príslušnej skupiny. V tab. 3.1.1 sú uvedené základné charakteristiky vybraných organických znečisťujúcich látok.

Tab. 3.1.1. Základná charakteristika vybraných organických znečisťujúcich látok (Montgomery, 1991).

Znečisťujúca látka

Hustota

Bod varu (ºC)

Rozpustnosť vo vode (mg . l–1)

Tlak pár (mm Hg) pri 25 ºC

Henryho konštanta pri 25 ºC (atm : m3 . mol–1)

benzén

0,877

80,1

1 780

76

5,48 . 10–3

toluén

0,867

110,6

515

22

6,74 . 10–3

o-xylén

0,88

144,4

152

6,6

5,35 . 10–3

n-pentán

0,626

36,1

39,5

426

1,255

1,1-DCA

1,176

57,3

5 500

234

5,45 . 10–3

1,2-DCA

1,235

83,5

8 690

64

1,31 . 10–3

1,2-DCE

1,257

47,5

6 260

265

5,32 . 10–3

PCE

1,623

121,2

150

14

1,16 . 10–2

TCE

1,464

87,2

1100

57,8

9,9 . 10–3

dodekán

0,749

216,3

3,4 . 10–3

0,3

2,4 . 10–2

naftalén

1,162

217,9

30

5,4 . 10–2

7,34 . 10–4

benzo(a)pyrén

1,351

495

3,8 . 10–3

2,4 –5,6 . 10–9

< 2,4 . 10–6

fenol

1,058

181,7

93 000

0,2

3,97 . 10–7

PCB 1221

1,15

275 – 320

0,59

6,7 . 10–3

3,24 . 10–4

 

V ďalšej časti je pozornosť venovaná typickým organickým látkam znečisťujúcim životné prostredie, ku ktorým patria:

      nehalogénované (monocyklické a polycyklické) aromatické uhľovodíky,

      fenoly,

      pesticídy,

      chlórované alifatické uhľovodíky,

      polychlórované bifenyly (PCB),

      ostatné perzistentné organické látky.

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3

 

Odkaz na súvisiace dokumenty:

Aromatické uhľovodíky (nehalogénované)

Fenoly

Pesticídy

Chlórované alifatické uhľovodíky

Polychlórované bifenyly (PCB)

Ostatné perzistentné organické látky