Aromatické uhľovodíky (nehalogénované)
Za aromatické látky považujeme látky obsahujúce šesťčlenný kruh s konjugovanými dvojitými väzbami. Vzhľadom na svoju štruktúru majú špecifické chemické vlastnosti – hovoríme o aromatickom charaktere. Základným predstaviteľom aromatických uhľovodíkov je benzén (Hrnčiar, 1982).
Podľa počtu a usporiadania benzénových jadier rozdeľujeme aromatické uhľovodíky (arény) na:
• monocyklické: benzén a zlúčeniny odvodené nahradením jedného alebo viacerých atómov vodíka alkylovou skupinou alebo inou charakteristickou skupinou;
• polycyklické:
• arény s izolovanými aromatickými kruhmi,
• arény s kondenzovanými aromatickými kruhmi.
Uhľovodíky s benzénovým jadrom sú buď kvapaliny, alebo tuhé látky, bezfarebné alebo s typickou vôňou. Sú nepolárne a nerozpustné vo vode, veľmi dobre sa rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách ako acetón, éter a iné. Kvapalné arény sú prchavé a dobre rozpúšťajú tuky, oleje a vosky, ako aj ostatné uhľovodíky s bodom varu do 170 °C. Našli široké uplatnenie ako riedidlá farieb, plastických hmôt, lakov a kaučuku (Hrnčiar, 1982).
Z toxikologického hľadiska ide o skupinu látok, ktoré ťažko poškodzujú ľudské zdravie. Pary prchavých arénov sú výbušné. Inhalácia vedie k závratom a strate vedomia, pri vyššej koncentrácii nastávajú smrteľné otravy. Mnohé aromatické uhľovodíky sú karcinogénne a teratogénne.
Hlavným zdrojom aromatických uhľovodíkov je čiernouhoľný decht, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri karbonizácii čierneho uhlia v koksárňach a plynárňach. Benzén, toluén, etylbenzén a styrén sa získavajú destiláciou čiernouhoľného dechtu ako zmes uhľovodíkov – tzv. ľahký olej – pri teplote do 170 °C.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3
Monocyklické aromatické uhľovodíky
(nehalogénované)