K2 (002) / Košice - Šaca - areál U.S.Steel - SK/EZ/K2/362 (Platný stav- register B)

Detaily klasifikácie environmentálnej záťaže

Celková hodnota klasifikácie za časti K1, K2 a K3
60
 Poznámka :  Údaj vyjadruje celkovú hodnotu skóre vykonanej klasifikácie pri všetkých troch spôsoboch šírenia kontaminácie. (Šírenie do podzemných vôd, povrchových vôd a riziko prchavých a toxických látok na obyvateľstvo.)
Čiastkový súčet bodov za časť K1
28
 Poznámka :   Klasifikácia rizika šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodami.
Čiastkový súčet bodov za časť K2
32
 Poznámka :  Klasifikácia rizika z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo.
Klasifikácia sa vykoná pre dve alternatívy:
  • Klasifikácia rizika pre skládky odpadov s neznámym zložením priesakovej kvapaliny a potenciálom na tvorbu skládkových plynov.
  • Klasifikácia rizika pre priemyselné lokality alebo skládky odpadov so známym zložením priesakovej kvapaliny
Čiastkový súčet bodov za časť K3
0
 Poznámka :  Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd.
Klasifikácia sa vykoná pre dve alternatívy:
  • Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd pri zjavnom znečistení.
  • Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd bez známok zjavného znečistenia.
Hodnovernosť získaných údajov
4) údaje overené prieskumnými prácami
Priorita environmentálnej záťaže
EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)
Vyjadrenie anotátora k hodnotenej EZ
V roku 2001 bol v areáli závodu a jeho okolí realizovaný audit, ktorého súčasťou bol aj prieskum zameraný na zhodnotenie kvality podzemnej vody. Medzi potenciálne zdroje kontaminácie boli označené studená a teplá valcovňa, ich dielne, regeneračná stanica HCL, centrálny sklad vykurovacieho oleja, mostáreň, skládky rúd a uhlia, koksovňa, suchá skládka oceliarenského popolčeka, oceliareň, kyslíkareň a tepláreň. Monitorovacie vrty boli navrhnuté tak, aby čo najlepšie zachytávali šírenie kontaminantov (v smere prúdenia podzemnej vody). Prieskumnými prácami bolo zistené, že narastá transport uhľovodíkov a ďalších kontaminantov z výrobní chemikálií (benzén, fenol, koks) v smere prúdenia podzemnej vody a presahuje hranicu areálu závodu. Údaje z vrtov v okolí koksovne tiež potvrdili silnú kontamináciu územia. Rozbormi vody z ďalších dvoch vrtov preukázali migráciu Cu a Hg v severnej časti závodu. Orientačným geologickým prieskumom realizovaným v r.2003 (Masiar, et al., 2003) bolo zistené výrazné znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia a tiež aj zistenie, že zriadením podzemných tesniacich stien v okolí mokrej a suchej hlady a hydraulickej clony došlo k zmene režimu podzemných vôd vo vnútri a v okolí závodu, vzdutiu hladiny podzemnej vody na návodnej strane PTS, čiastočne eliminovanému prevádzkou hyddraulickej clony, zloženej z 10 čerpacích studní. Naopak, na vzdušnej strane PTS došlo k poklesu hladiny podzemnej vody až o 2 m. Zo záverov prieskumných prác a výsledkov monitoringu vyplýva, že zriadením PTS okolo odkalísk mokrej haldy a v okolí suchej hlady a prevádzkou hydraulickej clony sa významným spôsobom podarilo zamedziť šíreniu znečistenia z prevádzok odpadového hospodárstva U.S.Steel Košice. Interný aj externý monitorovací systém podzemných vôd vybudovaný v bývalých VSŽ Košice bol po prevzatí spoločnosťou U.S.Steel Košice v roku 2001 rozšírený a zahŕňa viac než 110 objektov. Hlavným cieľom je sledovať kvalitu podzemnej vody.