Celková hodnota klasifikácie
69
Vyjadrenie anotátora k hodnotenej EZ
Skládka gudrónov bola vybudovaná v roku 1973 prehradením údolia hrádzou a od roku 1974 sa na ňu začali ukladať gudróny z priemyselného podniku Petrochema n.p. Dubová, ktoré sa vyznačujú vysokou koncentráciou kyseliny sírovej. V rokoch 1975 a 1976 bola na skládku ukladaná aj prečerpávaná tekutá zložka zo skládky Predajná I. V priebehu jej existencie bol niekoľko krát zaznamenaný únik uloženého materiálu zo skládky Predajná II. Od roku 1984 sa už odpad na skládku nevyvážal. Kal bol odťažovaný a spaľovaný v spaľovni odpadov v Petrocheme. Zároveň bola odčerpávaná vodná vrstva, v dôsledku hromadenia zrážkovej vody. V priebehu rokov 1979 až 1986 bol na lokalite realizovaný hydrogeologický prieskum znečistenia podzemnej vody (Ostrolucký, Gálisová, 1981; Ostrolucký et al., 1982; Ostrolucký, Gálisová, 1986), ktorým bola overená kontaminácia podzemnej vody, vystupujúcej na povrch vo forme prameňov v okolí skládky. Overené bolo aj znečistenie horninového prostredia reliktami gudrónov v puklinách a kavernách a znečistenie podzemnej vody vo vrtoch. Hydrogeologickým prieskumom (Pirman, Potyš, 1997) bolo zistené, že koncentrácie sledovaných ukazovateľov v podzemnej vode boli väčšinou pod úrovňou limitnej hodnoty B v zmysle vtedy platného Metodického pokynu MPSNP a SKŽP. Prekročenie uvedenej limitnej hodnoty B bolo zistené len v prípade NEL a to vo vode z monitorovacích objektov HV-11 a HV-12 situovaných v tesnej blízkosti skládok. V prípade kvality povrchovej vody neboli ani v jednom toku zistené nadlimitné koncentrácie monitorovaných ukazovateľov, s výnimkou Jasovského potoka, kde v oboch vzorkovaných profiloch bola zaznamenaná nadlimitná koncentrácia As a v profile VP-1 aj nadlimitná koncentrácia NEL. Zdrojom kontaminácie zistenej v Jasovskom potoku však neboli skládky gudrónov. V rokoch 2015 - 2020, v rámci projektu geologickej úlohy "Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR" boli okrem iných prác realizované monitorovacie práce, pričom bolo v podzemnej vode zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií (v zmysle smernice MŽP SR č.1/2015-7) v ukazovateľoch B, Sb, tenzidy, Al, NO2-, CHSK-Mn, TOC a vodivosť. Vo vzorkách povrchových vôd nebolo zistené prekročenie limitných hodnôt v zmysle NV SR č.269/2010 Z.z. v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. V dvoch prípadoch pôdnej vzorky (odoberaných z poľnohospodársky využívanej oblasti) bolo zaznamenané prekročenie IT a ID kritéria pre Sb. Vo vzorkách zemín bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritéria pre As a Sb (najmä vo vzorke fluviálnych štrkov z vrtu VN58-2 situovanom pri Jasenianskom potoku). Orientačným prieskumom (Auxt, et al., 2017) bola zistená celková priemerná hrúbka pastovitého gudrónu na 2m a jeho množstvo spolu s pastovitým gudrónom zisteným pod povrchom terénu mimo súčasnej hladiny gudrónov bol 10 000 m3. Vrchnú vrstvu o hrúbke 0,3-1,0 m tvorí kvapalina podobná vode s pH menej ako 2. Jej objem je odhadovaný na 2800 m3. Celkový objem pevného gudrónu a v ňom primiešaných materiálov v lokalite Predajná II je 3700 m3. Celkovo to predstavuje objem 16 500 m3. Uznesením vlády SR č.153/2016 z 29.4.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR. V priebehu rokov 2015 - 2022 prebiehali v rámci projektov MEZ a ZMEZ1 (realizovaných ŠGÚDŠ) na lokalite monitorovacie práce, ktorými bolo zistené pretrvávajúce znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody v bezprostrednom okolí skládky. Najväčšie znečistenie podzemnej vody bolo zistené v monitorovacom objekte VN58-3, kde ukazovatele ako EK, Cl-, As, B, TOC prekračovali ID, resp. IT kritériá. Nepriamym ukazovateľom znečistenia ropnými látkami je aj TOC, ktorého nadlimitné hodnoty boli zaznamenané v takmer všetkých monitorovacích vrtoch. Taktiež boli zistené extrémne vysoké obsahy síranov. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky je odporúčané lokalitu aj naďalej monitorovať až do realizácie sanácie. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Adzimová, K., et al., 2023) bolo preukázané znečistenie zemín samotných telies hrádzí skládok v dôsledku priesaku kvapalntje vrstvy, ako aj v dôsledku manipulácie a prečerpávania gudrónov na skládky v minulosti. V telese hrádze skládky PO II boli stanovené koncentrácie prekračujúce IT kritérium smernice pre ropné látky a tiež pre ukazovateľ PCB 28. V jej okolí bolo zistené závažné znečistenie horninového prostredia mezozoických súvrství na západnej strane skládky, pričom teleso skládky je v priamom styku s ramsauskými dolomitmy. Znečistenie podzemnej vody sa prejavilo najmä stanovením vysokých koncentrácií v ukazovateľoch ako tenzidy, NEL-UV, TOC, CHSK-Cr a EK. Závažné znečistenie pôdneho vzduchu bolo identifikované v okolí oboch skládok v ukazovateľoch 1,1 DCE, C10-C40 a benzén. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že v skúmanom území je prítomné environmentálne riziko a potenciálne zdravotné riziko. Z uvedených dôvodov je preto potrebné pristúpiť k sanácii územia. Súčasťou podrobného GPŽP bolo aj vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti sanácie, v rámci ktorej sa za najvhodnejší variant sanácie považuje úplné odstránenie gudrónov s následným energetickým využitím odpadov, prípadne ich skládkovaním. Možným variantom sanácie je tiež čiastočné odstránenie gudrónov a stabilizácia a solidifikácia tuhých gudrónov ponechaných na mieste. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4280/2024 sa stanovujú ciele sanácie, t.j. eliminovať aktívny zdroj znečisťovania životného prostredia, cieľové hodnoty sanácie pre zeminy telesa hrádzí a v horninovom prostredí a tiež podmienky monitorovania kvality podzemných vôd do doby realizácie sanačných opatrení.