Problémy ekonomického hodnotenia nákladov

Extrapoláciu informácií o nákladoch spojených s hodnotením a porovnávaním sanačných metód z jednej lokality na inú výrazne limitujú veľké rozdiely v prírodných pomeroch na sanovaných lokalitách. Najväčší problém je predovšetkým porovnávanie nákladov spojených so sanáciou prostredia v podmienkach in situ. Náklady na sanáciu vo všeobecnosti výrazne závisia od špecifických geologických, hydrogeologických a geochemických podmienok na lokalite a mnohých ďalších faktorov (druh znečisťujúcich látok alebo ich zmesí, stanovené sanačné limity, počiatočná koncentrácia znečisťujúcich látok a pod.). O niečo lepšie je možné porovnávať náklady spojené so sanáciami v podmienkach ex situ. Pokiaľ je možné do určitej miery schematizovať prírodné podmienky na sanovanej lokalite (napr. priepustnosť prostredia, geochemické procesy prebiehajúce na lokalite atď.) alebo štandardizovať potrebu a rozsah vrtných prác po dopravení znečisteného materiálu na miesto aktívnej sanácie (napr. po vybagrovaní znečistenej zeminy alebo odčerpaní znečistenej vody), môžu sa náklady spojené so sanačnými prácami ex situ pomerne dobre porovnávať.

Jedným z dôvodov, prečo nie je súčasťou tejto publikácie aj detailnejšie ekonomické hodnotenie jednotlivých sanačných metód, je nejednotnosť porovnávaných parametrov a kritérií uvádzaných v dostupnej literatúre. Ekonomické ukazovatele sa v literatúre uvádzajú v rôznych jednotkách. Sanačné náklady je možné vyjadriť napríklad cenou vyčisteného objemu znečisteného prostredia, cenou odstránenia 1 kg znečisťujúcej látky, cenou vyjadrujúcou zníženie mobility znečisťujúcich látok o určitú jednotku, prípadne cenou celkového množstva odstránených znečisťujúcich látok alebo cenou vzťahujúcou sa na konkrétnu vyčistenú plochu atď. Problémom je aj uvádzanie nákladov v rôznych menách. Odhliadnuc od pohyblivosti kurzov jednotlivých mien, zásadný problém spočíva aj v aktuálnosti poskytovaných informácií. Informácie charakteru cenového ohodnotenia nákladov spojených so sanáciami veľmi rýchlo strácajú aktuálnosť vzhľadom na zdokonaľovanie existujúcich sanačných postupov a technológií a vývoj nových, vývoj materiálov využívaných pri sanáciách atď. Snahou dodávateľov sanačných technológií a organizácií realizujúcich sanácie je zabezpečiť čím väčšiu efektívnosť sanačných postupov a tým znižovať celkové náklady na sanáciu. Z toho vyplýva, že ekonomické informácie o sanáciách staršie ako niekoľko rokov môžu byť veľmi neaktuálne a výrazne skreslené.

Ďalším problémom je neúplnosť poskytovaných informácií. V mnohých prípadoch nie sú v cene sanácie zahrnuté náklady na získanie všetkých potrebných povolení, náklady na dopravu technologických zariadení na miesto použitia, náklady na pilotné testy, náklady na úpravu technológie v konkrétnych podmienkach na lokalite atď. (Matějů et al., 2006). Len ojedinele sa vyskytujú prípady, že jednotlivé položky sú rozpísané natoľko podrobne a kompatibilne, že je možné ich porovnať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vo svete snaha vytvárať určité (záväzné) pravidlá pri oceňovaní sanačných prác, ktoré môžu aspoň čiastočne napomôcť pri hodnotení a porovnávaní nákladov spojených so sanáciami (napr. US EPA, 2001).

 

Literatúra

Auxt, A. a Paluchová, K., 1996. Ekonomika nákladov na prieskum a sanáciu environmentálnych záťaží (Návrh). Manuál na postup finančného odhadu nákladov na prieskum a sanáciu environmentálnych záťaží pre projekt Systematická identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky. Banská Bystrica, SAŽP, HES – COMGEO, 19 s.

Ellis, D. E., 1996. Intrinsic remediation in the industrial marketplace. In: Proceedings of the Symposium on Natural Attenuation of Chlorinated Organics in Groundwater. EPA/154-R-96/509. Washington, D.C.: EPA.

Environment Canada, 1997a: TABS for contaminated sites, # 24, Remediation technologies for groundwater. Environment Canada, Ontario Region, Environmental Protection Branch, Environmental Contaminants & Nuclear Programs Division, Downsview, Ontario.

Environment Canada, 1997b: TABS for contaminated sites, # 22, In situ remediation technologies for contaminated sites. Environment Canada, Ontario Region, Environmental Protection Branch, Environmental Contaminants & Nuclear Programs Division, Downsview, Ontario.

Environment Canada, 1997c: TABS for contaminated sites, # 23, Ex situ remediation technologies for contaminated sites, Environment Canada. Ontario Region, Environmental Protection Branch, Environmental Contaminants & Nuclear Programs Division, Downsview, Ontario.

FRTR (Federal Remediation Technologies Roundtable), 1995: Guide to documenting cost and performance for remediation projects. EPA-542-B-95-002. Washington, D.C.: EPA.

FRTR (Federal Remediation Technologies Roundtable), 2008: Remediation technologies screening matrix and reference guide. Federal Remediation Technologies Roundtable, version 4.0.

Herriksen, A. D. a Booth, S. R., 1995: Evaluating the cost-effectiveness of new environmental technologies. In: Remediation, roč. 5, č. 1, s. 7 – 24.

Matějů, V. (ed.), 2006: Kompendium sanačních technologií. 1. vyd. Chrudim, Vodní zdroje Ekomonitor, 241 s.

NRC (National Research Council), 1997: Innovations in ground water and soil cleanup: From Concept to Commercialization, Committee on Innovadve Remediation Technologies, National Research Council, Water Science and Technology Board, Board on Radioactive Waste, Management, Commission on Geosciences, Environment, and Resources. National Academy Press, Washington, D.C., ISBN 0-309-06358-2. 297 s.

Suresh, P. a Rao, S., 2004: Contaminated site remediation: performance assessment and decision making, department of civil and environmental engineering. Beyer Distinguished Lecture Series, University of Houston Seminars, October 29, 2004, University of Houston, TX U.S.

US EPA, 1998: Guide to documenting and managing cost and performance information for remediation projects, Revised version. U.S. EPA Publication No. EPA 542-B-98-007.

US EPA, 2001: Remediation technologies cost compendium – year 2000. Office of Solid Wastes and Emergency Response, 5102G, EPA-542-R-01-009.

 

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3