V súčasnosti na Slovensku nie je ľahké získavať komplexné informácie o nákladoch spojených s realizáciou sanácií environmentálnych záťaží. V kapitole 5 Príklady využitia sanačných metód sú pri niektorých sanovaných lokalitách na Slovensku uvedené náklady spojené s ich sanáciou. Tieto údaje majú informatívny charakter a väčšinou sa uvádzajú len celkové náklady na sanáciu, bez bližšej špecifikácie ďalších cenových položiek.
Vo svete existujú rôzne spôsoby získavania informácií o nákladoch spojených s prieskumom a realizáciou sanácií. Jednou z možností, ako prekonať problém porovnávania nákladov spojených so sanáciou, je vytvorenie tzv. „vzorových lokalít“. Vzorová lokalita by sa mala vyznačovať štandardnou rozlohou, definovanými hydrogeologickými pomermi, prípadne inými štandardne definovanými charakteristikami. Cieľom je definovať vzorovú lokalitu flexibilne, aby sa umožnil odhad nákladov v prípade rôznych druhov znečisťujúcich látok, rôznych sanačných limitov, resp. použitia rôznych sanačných postupov. V tab. 3.3.1 sú uvedené základné hydrogeologické parametre 8 vzorových lokalít reprezentujúcich rôzne vlastnosti prostredia (hĺbka hladiny podzemnej vody, hrúbka kolektora, hydraulická priepustnosť a rýchlosť prúdenia podzemnej vody). Okrem parametrov uvedených v tab. 3.3.7 je možné zohľadniť celý rad ďalších faktorov, napr. veľkosť kontaminačného mraku, pórovitosť, hydraulický gradient a iné, alebo navrhnúť a zohľadniť vzorové lokality s inými charakteristikami (NRC, 1997).
|
Vzorová lokalita |
Hĺbka hladiny podzemnej vody (m) |
Hrúbka zvodnenca (m) |
Priepustnosť (cm . s–1) |
Rýchlosť prúdenia podzemnej vody (m . rok–1) |
|
1 |
4,6 |
7,6 |
5,0 . 10–4 |
3 |
|
2 |
4,6 |
7,6 |
2,5 . 10–2 |
150 |
|
3 |
4,6 |
21 |
5,0 . 10–4 |
3 |
|
4 |
4,6 |
21 |
2,5 . 10–2 |
150 |
|
5 |
30 |
7,6 |
5,0 . 10–4 |
3 |
|
6 |
30 |
7,6 |
2,5 . 10–2 |
150 |
|
7 |
30 |
21 |
5,0 . 10–4 |
3 |
|
8 |
30 |
21 |
2,5 . 10–2 |
150 |
|
Poznámka: pri všetkých lokalitách sa predpokladá pórovitosť prostredia 25 % a hydraulický gradient s hodnotou 0,005. | ||||
Aj napriek definovaniu štandardných podmienok na lokalite je spracovanie a porovnávanie nákladov na sanácie prostredníctvom vzorových lokalít zložité. Vzorové lokality síce zvyčajne zohľadňujú podstatné parametre v sanačnom systéme, ale v reálnom (heterogénnom) prírodnom prostredí sa náklady často nadhodnotenia alebo podhodnotenia. Aj napriek uvedeným limitáciám je rádový odhad očakávaných sanačných nákladov v prípade vzorových lokalít dobrou základnou informáciou. Výhodou koncepcie vzorovej lokality je flexibilita definovania špecifických podmienok pre uvažované lokality. Pri definovaní vzorových lokalít je dôležité stanoviť podmienky dostatočne všeobecne (aby sa umožnilo porovnanie nákladov rôznych sanačných postupov), ale aj takým spôsobom, aby sa čo najviac zohľadnili špecifiká sanovanej lokality (NRC, 1997; Suresh a Rao, 2004).V USA princíp vzorových lokalít použilo napr. ministerstvo energetiky a niekoľko súkromných spoločností (Ellis, 1996; Herriksen a Booth, 1995).
S cieľom hodnotiť a porovnávať náklady spojené so sanáciou je v súčasnosti možné využiť veľké množstvo dostupnej literatúry a informácií z rôznych krajín sveta. Realita hodnotenia a porovnávania nákladov týmto spôsobom je však zložitá (niektoré problémy pri hodnotení a porovnávaní nákladov sú uvedené v časti 3.3.1). Sanačné náklady spojené s využitím rôznych sanačných technológií a postupov sú bližšie uvedené napr. v prácach Environment Canada (1997, 1997a, 1997b) a US EPA (1998).
Ďalšou možnosťou hodnotenia a porovnávania sanačných nákladov sú všeobecne platné postupy (metodické pokyny). Napríklad Federálny okrúhly stôl pre sanačné technológie (Federal Remediation Technologies Roundtable) pripravil pokyn (manuál), ako dokumentovať náklady na sanačné projekty realizované na lokalitách patriacich federálnej vláde USA (FRTR, 1995). Tento manuál poskytuje základné informácie o nákladoch a cenových položkách, ktoré je však potrebné aktualizovať, resp. prispôsobovať podmienkam konkrétnej lokality. V podmienkach Slovenska bol v roku 2008 navrhnutý Manuál pre postup finančného odhadu nákladov na prieskum a sanáciu environmentálnych záťaží (Auxt a Paluchová, 2008). V ňom sa zvlášť odhadujú náklady spojené s prieskumom pravdepodobnej environmentálnej záťaže, prieskumom environmentálnej záťaže, postupom prípravy sanácie, najčastejšie používanými metódami sanácie a sanáciou environmentálnej záťaže.
Dobrým informačným zdrojom pri posudzovaní a výbere sanačnej metódy alebo odhade nákladov spojených so sanáciou environmentálnych záťaží sú rôzne sumarizujúce informácie prezentované Federálnym okrúhlym stolom pre sanačné technológie (FRTR, 2008). Z týchto informácií sú v ďalšej časti uvedené vybrané faktory ovplyvňujúce sanačné náklady a sumárne tabuľky charakterizujúce využiteľnosť sanačných technológií a postupov uvedených v publikácii z pohľadu rôznych ukazovateľov, ako aj pre vybrané skupiny znečisťujúcich látok. Cieľom tejto časti je prezentovať komplexnosť hodnotenia finančných nákladov spojených so sanáciami, ako aj sanačnou problematikou všeobecne. Z uvedeného prehľadu je možné získať základnú predstavu o realizovateľnosti jednotlivých sanačných metód v určitých konkrétnych prírodných (prevádzkových) podmienkach, resp. pri vybraných skupinách znečisťujúcich látok.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3