Insekticídy sú chemické prípravky na ničenie hmyzu. Podľa toho, na ktoré vývojové štádium hmyzu účinkujú, rozdeľujú sa na ovicídy (ničia vajíčka), larvicídy (ničia larvy) a imagocídy (ničia dospelý hmyz) (Beseda et al., 2009).
Organofosfátové insekticídy. – Ide obvykle o estery kyselín fosforečnej, tiofosforečnej, ditiofosforečnej a fosfónovej. V súčasnosti sa používajú najviac. Deriváty, ktoré obsahujú atóm síry, sú menej toxické ako zlúčeniny s atómom kyslíka. Poradie akútnej toxicity je preto klesajúce smerom od fosfátov k tiofosfonátom. Pôsobenie organofosfátov súvisí s blokovaním enzýmov – esteráz, najmä acetylcholínesterázy.
Karbamáty. – Sú to estery kyseliny karbamovej. Používajú sa menej, pretože pri niektorých z nich sa preukázali teratogénne účinky. Ich biologické účinky sú podobné ako v prípade organofosfátov. Z karbamátových prípravkov sú najznámejšie Pirimicarb, Isolan a Sevin. Napr. Pirimicarb je insekticíd, ktorý selektívne hubí vošky a šetrí lienky, zlatoočky a včely. Preniká aj listami a zahubí aj vošky pod nimi, navyše, jeho výpary sú jedovaté. Môže však mať nepriaznivý účinok na ľudí, zvieratá a vtáky.
Fungicídy. – Je to skupina pesticídov používaných na zamedzenie vývoja alebo na ničenie cudzopasných húb na úžitkových rastlinách. Z chemického hľadiska sa delia na meďnaté, sírnaté, organické a kombinované.
Ditiokarbamidy a dialkyltiokarbamidy. – Pravdepodobne pôsobia na DNA húb. Majú schopnosť vytvárať voľné radikály a s tým sa spája ich mutagenita. V procese výroby a skladovania môže vznikať etyléntiomočovina, ktorá má karcinogénne účinky na človeka. Široko sa používajú najmä Zineb, Ziram, Ferbamm a iné.
Deriváty ostaných organických zlúčenín. – Patria medzi ne ftalimídové deriváty ako Kaptán, Folpel a Difolatán – ich účinok je založený na oxidačno-redukčných procesoch v bunke, čo vedie k ničeniu húb. Pripisujú sa im teratogénne účinky na človeka.
Organické zlúčeniny ortuti. – Používali sa v minulosti najmä na morenie osiva. Z tejto skupiny je významný najmä fenylmerkurichlorid a fenylmerkuriacetát, používaný aj ako postrekový fungicíd. Vysoká toxicita ortuti ako protoplazmatického jedu a poznatky o expozícii populácie a s tým súvisiacich chorobách (najmä z Japonska) viedli k obmedzeniu až zákazu používania týchto fungicídov.
Herbicídy sú chemické látky, ktoré zabraňujú rastu rastlín. Obyčajne sa používajú na ničenie buriny. Herbicídy môžeme rozdeliť na dve veľké iny:
• selektívne herbicídy, ktoré účinkujú na jednu rastlinu alebo na skupinu rastlín,
• totálne herbicídy, ktoré ničia všetky druhy rastlín (chlorečnan sodný a draselný, deriváty močoviny).
Kontaktné herbicídy ničia rastlinu pri jej dotyku s látkou, koreňové herbicídy klíčiacu rastlinu cez jej korene a herbicídy stimulujúce rast bránia rastu rastliny. Dnes herbicídy ničia burinu tak, že ťažia z jej vlastného rastu. Používajú sa chemické látky, ktoré sa správajú ako hormóny buriny – jej prirodzené rastové látky – a vyprovokujú taký rýchly rast, že sa rastliny rýchlo vyčerpajú a skoro hynú. Podľa chemickej štruktúry môžeme hovoriť o herbicídoch na báze kyseliny chlórfenyloctovej (pozri chlórované pesticídy), na báze dinitrofenolov a N-substituovaných karbamátov močoviny.
Rodenticídy sú látky, ktoré sa používajú v boji proti hlodavcom v poľnohospodárstve alebo domácnostiach. Sú založené na báze fosforovodíka, fosfidov alebo warfarínu. Tieto pesticídy sú jedovaté aj pre človeka.
Akaricídy sa používajú v boji proti roztočom. Sú založené na báze malatiónu alebo meoinphosu.
Nematocídy sú skupina pesticídov, ktoré sa používajú v boji proti voľne žijúcim a cystotvorným háďatkám v pôde. Patria k nim látky na báze N-metyl-ditiokarbamátov.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3