Sanačné metódy sú v kapitole rozdelené podľa znečisteného média na metódy sanácie horninového prostredia a pevných materiálov (kap. 4.1.), metódy sanácie vôd (kap. 4.2.) a metódy sanácie pôdneho vzduchu a plynov (kap. 4.3.).
Metódy sanácie horninového prostredia a vôd sú ďalej rozdelené na metódy realizované in situ (priamo v znečistenom území, na mieste kontaminácie) a ex situ (znečistené médium je premiestňované a ďalej ošetrované mimo miesta vzniku znečistenia, t.j. odstráneniu alebo imobilizácii znečistenia predchádza vyťaženie znečistených materiálov alebo čerpanie podzemnej vody na miesto spracovania). In situ a ex situ sanačné metódy pre vody a horninové prostredie sú ďalej delené na biologické metódy, fyzikálne a chemické metódy. Samostatne je diskutovaná prirodzená atenuácia. Metódy sanácie pôdneho vzduchu a plynov sú rozdelené na biologické, fyzikálne a chemické metódy.
V kap. 4.4 sú spracované nanotechnológie využívané pri sanáciách environmentálnych záťaží.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3
Odkaz na súvisiace dokumenty:
Metódy sanácie vôd (Igor Slaninka, Jozef
Kordík, Slavomír Mikita)
Metódy čistenia pôdneho vzduchu a plynov
(Ivan Dananaj)
Nanotechnológie využívané
pri sanáciách environmentálnych záťaží (Jana
Frankovská)