Metódy sanácie horninového prostredia a pevných materiálov (Ľubomír Jurkovič, Peter Šottník, Jana Frankovská)
Sanácie horninového prostredia a pevných materiálov je možné rozdeliť podľa princípu dekontaminačných postupov na separačné metódy a/alebo metódy koncentrujúce znečisťujúce látky (napr. extrakcie rozpúšťadlami, termická desorpcia a priepustné reaktívne bariéry) a na metódy priamo zneškodňujúce znečisťujúce látky (napr. pyrolýza, oxidácia, redukcia a biodegradácia). Od týchto postupov sa odlišuje imobilizácia znečisťujúcich látok (napr. skládkovaním, prekrytím, podzemnými tesniacimi stenami, stabilizáciou a vitrifikáciou).
Na základe vyhodnotenia 977 sanácií horninového prostredia v rokoch 1982 až 2005 (US EPA, 2007b) sa v 515 prípadoch (53 %) aplikovali ex situ sanačné metódy a v 462 prípadoch (47 %) in situ sanačné metódy. Pri vyhodnotení 126 sanačných projektov za roky 2002 až 2005 boli však in situ sanačné metódy aplikované v USA v 76 prípadoch (60%) a ex situ sanačné metódy v 50 prípadoch (40%), čo potvrdzuje vzrastajúcu popularitu využívania in situ sanačných metód. V praxi sa pri mnohých sanáciách horninového prostredia in situ a ex situ sanačné metódy kombinujú.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3
Metódy sanácie horninového prostredia
a pevných materiálov in situ
Metódy sanácie horninového prostredia
a pevných materiálov ex situ