Metódy sanácie horninového prostredia a pevných materiálov in situ
Zatiaľ čo organické kontaminanty sa nachádzajú predovšetkým v systéme pôdnych pórov a v póroch zeminy, anorganické znečisťujúce látky sú prevažne asociované na povrchu agregátov hornín, prípadne rozpustené v pôdnom roztoku (kvapalnej fáze zemín). Anorganické kontaminanty sú väčšinou chemické prvky, a teda sú nedegradovateľné. Pri ich sanácii nie je možné využiť metódu biodegradácie. Sanácia anorganických znečisťujúcich látok in situ je založená na pomalom pohybe kontaminantov s pôdnym roztokom alebo na konverzii a inkorporácii znečisťujúcich látok na pevnú fázu pôdy (zeminy).
Najčastejšie aplikovaná nedeštruktívna sanačná technológia v pásme prevzdušnenia horninového prostredia je vákuová extrakcia. Táto metóda je náročná na prípravu prevádzky spojenú s inštaláciou vrtov. Využíva sa najmä v oblastiach, kde nie je možné realizovať zemné práce, v horninovom prostredí alebo pri hĺbkovej kontaminácii zemín, kde by jej vyťaženie bolo ekonomicky príliš náročné.
Medzi in situ sanačné metódy horninového prostredia je možné zaradiť prirodzenú atenuáciu, biologické metódy (podporovaná biosanácia, vákuová bioextrakcia – bioventing, kometabolický bioventing, fytosanácia a obrábanie – landfarming) a fyzikálne a chemické metódy (chemická oxidácia, elektrokinetická sanácia, rozvoľňovanie horninového prostredia, vymývanie/pranie, vákuová extrakcia – venting, aerácia – airsparging, solidifikácia a stabilizácia, termicky podporované odparovanie, prekrytie, uzavretie a inkapsulácia, vitrifikácia, metóda LasagnaTM a podzemné tesniace steny).
Prehľad in situ sanačných metód realizovaných s cieľom dekontaminácie horninového prostredia v USA v rokoch 1982 – 2005 je prezentovaný na obr. 4.1.1 (US EPA, 2007b). Najpoužívanejšou metódou in situ v uvedenom období v USA bola jednoznačne vákuová extrakcia uskutočňovaná v pásme prevzdušnenia (využitie vákuovej extrakcie prevláda aj v súčasnosti).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3
Prirodzená atenuácia