V Atlase sanačných metód environmentálnych záťaží sa používajú pojmy, ktorých definície sú prevzaté z príslušných právnych predpisov, terminologických odborných slovníkov, alebo ide o pojmy zaužívané v praxi. Kvôli jednoznačnému výkladu pojmov používaných v publikácii uvádzame najdôležitejšie z nich v nasledujúcom texte. Príslušný zdroj informácie je uvedený pri každej definícii, resp. môže ísť o definíciu zavedenú na účely tejto publikácie.
Cieľová hodnota sanácie znečisteného územia je koncentrácia nebezpečných látok v jednotlivých zložkách životného prostredia, ktorá sa odporúča na základe hodnotenia rizika s ohľadom na existujúce a potenciálne využitie územia. Táto hodnota musí zaručovať ochranu zdravia človeka a/alebo životného prostredia (metodický pokyn na analýzu rizika, 2010).
Čerpacia skúška je druh odberovej skúšky, pri ktorej sa z vrtu, studne alebo iného objektu odoberá kolektorová kvapalina čerpaním, t. j. pomocou čerpadla (Hanzel et al., 1998).
Degradácia (pôdy) je fyzikálne, chemické a biologické poškodenie a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy, ako je vodná erózia a veterná erózia, zhutnenie, acidifikácia, kontaminácia rizikovými látkami, škodlivými rastlinnými organizmami, živočíšnymi organizmami a mikroorganizmami, zníženie obsahu humusových látok v pôde, obmedzenie tvorby mikrobiálnej biomasy a neprirodzené zníženie biologickej aktivity v pôde (zákon č. 220/2004 Z. z.).
Emisia je uvoľnenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti (zákon č. 359/2007 Z. z.).
Environmentálna škoda je škoda na:
• chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených biotopov, s výnimkou už skôr identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom konania prevádzkovateľa, na ktoré bol výslovne oprávnený v súlade s osobitným predpisom,
• vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vody alebo na ekologický potenciál vody, s výnimkou nepriaznivých účinkov ustanovených v osobitnom predpise,
• pôde, spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch (zákon č. 359/2007 Z. z.).
Environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s výnimkou environmentálnej škody (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Geologické dielo je povrchové alebo podzemné dielo v zemskej kôre, najmä horizontálne, zvislé a úklonné banské diela, ryhy, výkopy, odkopy, lomové steny a vrty potrebné na vykonávanie geologických prác (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Geologický objekt je dočasný objekt stavebného charakteru potrebný na vykonávanie geologických prác (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Geologický prieskum životného prostredia je prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú:
geologické činitele ovplyvňujúce toto prostredie vrátane zisťovania znečistenia spôsobeného činnosťou človeka v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde a navrhovania sanačných opatrení,
pravdepodobné environmentálne záťaže alebo environmentálne záťaže, vyhodnocujú sa súčasné a potenciálne riziká environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a navrhujú sa sanačné opatrenia,
geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívneho odpadu a iného odpadu v podzemných priestoroch (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Hornina je prírodná asociácia minerálov s rôznym zložením a štruktúrou, ktorá vznikla pôsobením geologických procesov. Rozdeľuje sa na skalné horniny a zeminy (Petro et al., 2008).
Horninové prostredie je priestor vyplnený horninami vrátane diskontinuít, pórov a dutín a ich výplne. Pojem horninové prostredie zahŕňa aj antropogénne sedimenty (Petro et al., 2008).
Hydrogeologický kolektor podzemnej vody je horninové teleso, ktorého priepustnosť v porovnaní s priepustnosťou priľahlého horninového prostredia je natoľko väčšia, že sa v ňom gravitačná voda pri rovnakých hydraulických podmienkach pohybuje oveľa ľahšie (Hanzel et al., 1998).
Koeficient filtrácie je miera priepustnosti pórovitého prostredia pre vodu s danou kinematickou viskozitou (Hanzel et al., 1998). Stanovuje sa terénnymi alebo laboratórnymi skúškami.
Koeficient prietočnosti je miera schopnosti zvodneného kolektora určitej hrúbky prepúšťať vodu s danou kinematickou viskozitou (Hanzel et al., 1998).
Kontaminačný mrak (na účely tejto publikácie) je priestor v horninovom prostredí, v ktorom je zistený zvýšený výskyt znečisťujúcich látok vyšší ako limitná, resp. pozaďová úroveň.
Mobilita znečistenia (na účely tejto publikácie) je schopnosť znečistenia šíriť sa v zložkách životného prostredia.
Monitoring je priebežné sledovanie stavov a aktivít určitého javu, veci alebo organizmu, prípadne ich sústav, spravidla s použitím monitorovacích zariadení a metód merania, zberu, prenosu a vyhodnocovania zistených údajov (Petro et al., 2008).
Monitorovací vrt (na účely tejto publikácie) je vrt na opakované pozorovanie a zaznamenávanie priebehu zmien monitorovaných ukazovateľov v čase, napríklad režimové pozorovania a zisťovanie fyzikálno-chemických ukazovateľov podzemnej vody.
Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia je priebežné systematické pozorovanie a vyhodnocovanie javov a parametrov v presne definovaných priestorových podmienkach a časových intervaloch. Slúži na objektívne poznanie charakteristík geologického prostredia a hodnotenia jeho zmien v sledovanom priestore. Sleduje sa ním vplyv činností a stavieb na geologické prostredie alebo vplyv geologického prostredia na životné prostredie, stavby a činnosti (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Nakladanie s odpadom je zber odpadu, jeho preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania (zákon č. 223/2001 Z. z.).
Nalievacia skúška je hydrodynamická skúška, pri ktorej sa vrt, studňa alebo iný objekt plní vodou nalievaním pri atmosférickom tlaku (Hanzel et al., 1998).
Napätá zvodeň je zvodeň s napätou hladinou, t. j. s hydrostatickým tlakom na vrchnej hranici vyšším, ako je atmosférický tlak (Hanzel et al., 1998).
Nápravné opatrenie je akcia alebo kombinácia akcií vrátane opatrení na zmiernenie následkov alebo dočasných opatrení, ktorých účelom je obnova, regenerácia alebo nahradenie poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií alebo zabezpečenie rovnocennej náhrady za tieto zdroje alebo funkcie (zákon č. 359/2007 Z. z.).
Nebezpečná látka je látka alebo skupina látok, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň obavy ako látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý má jednu nebezpečnú vlastnosť alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe č. 4 zákona (zákon č. 223/2001 Z. z.).
Odpadová voda je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadu a odkalísk. Odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna. Za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná zo zariadení na chov rýb, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Ohnisko znečistenia (na účely tejto publikácie) je priestor, v ktorom sa primárne alebo sekundárne nahromadili znečisťujúce látky v horninovom prostredí.
Pásmo nasýtenia je časť horninového prostredia, v ktorej sú všetky póry celkom vyplnené vodou (Hanzel et al., 1998).
Pásmo prevzdušnenia je časť pôdneho alebo horninového prostredia, v ktorej je časť pórov vyplnená vzduchom. Leží medzi povrchom terénu a pásmom nasýtenia (Hanzel et al., 1998).
Pevný materiál (na účely tejto publikácie) je pojem, ktorý zahŕňa horniny, pôdu, kaly a sedimenty (antropogénne, riečne a dnové).
Piezometer (piezometrický vrt) je studňa, rúrka na pozorovanie piezometrického napätia, zvodne alebo hladiny podzemnej vody v určitom bode a ich zmien (Hanzel et al., 1998).
Piezometrická hladina je ideálna plocha predstavujúca geometrické miesto bodov, v ktorých sa tlak zvodne rovná atmosférickému tlaku (Hanzel et al., 1998).
Podzemná voda je všetka voda nachádzajúca sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemnej vody slúžiacej ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (geotermálna voda). Podzemnou vodou ostáva podzemná voda aj po jej odkrytí prirodzeným prepadom nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Posanačný monitoring (na účely tejto publikácie) je priebežné sledovanie sanovanej zložky životného prostredia, ktoré slúži na kontrolu dosiahnutia cieľových hodnôt sanácie a hodnotenie vývoja zvyškového znečistenia v sanovanom území. Posanačný monitoring je súčasťou monitorovania geologických faktorov životného prostredia.
Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho stavu znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi (zákon č. 17/1992 Z. z.).
Povrchová voda je voda prirodzene sa vyskytujúca na zemskom povrchu. Sú to:
• rieky, potoky a ostatné vodné toky,
• občasne tečúca nesústredená voda,
• jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody,
• voda, ktorá sa vyskytuje na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktorá pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku nemôže odtekať prirodzeným spôsobom (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Pozaďová úroveň (na účely tejto publikácie) je koncentrácia látky alebo hodnota indikátora zodpovedajúca žiadnym alebo len veľmi nepatrným antropogénnym zmenám v porovnaní s nenarušenými podmienkami.
Pôda je prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín (zákon č. 220/2004 Z. z.).
Pôdny vzduch (na účely tejto publikácie) je vzduch, ktorý spolu s vodou vypĺňa pôdne póry. V porovnaní s atmosférickým vzduchom je obohatený o oxid uhličitý, metán, amoniak, oxidy dusíka, uhľovodík a ďalšie splodiny metabolizmu (vrátane prchavých znečisťujúcich látok).
Pôvodca poškodenia je ten, kto spôsobí poškodenie povrchovej vody alebo podzemnej vody alebo prostredia súvisiaceho s ňou (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Pravdepodobná environmentálna záťaž je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Prioritná látka je látka vybraná zo znečisťujúcich látok alebo zo skupiny znečisťujúcich látok uvedená v zozname III prílohy č. 1 (vodného zákona), ktorá predstavuje významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Medzi takéto látky patria prioritné nebezpečné látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Prípravná štúdia sanácie (na účely tejto publikácie) je štúdia, ktorej cieľom je environmentálne a ekonomické posúdenie sanácie, porovnanie alternatívnych metód sanácie a výber optimálnej sanačnej metódy alebo kombinácie sanačných metód. Prípravná štúdia sanácie je súčasťou prípravnej dokumentácie geologických prác, ktorá sa vyhotovuje v prípade náročnejších a rozsiahlejších sanácií.
Prírodný zdroj sú chránené druhy, chránené biotopy, voda a pôda (zákon č. 359/2007 Z. z.).
Recipient je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Režim podzemnej vody v užšom zmysle slova je charakter priebehu časových zmien časovo premenlivých charakteristík zvodne (Hanzel et al., 1998).
Riziko (na účely tejto publikácie) je pravdepodobnosť, s ktorou sa za definovaných podmienok expozície prejavia nepriaznivé vplyvy znečistenia spôsobeného činnosťou človeka na ľudské zdravie a životné prostredie, alebo pravdepodobnosť, s ktorou nastane šírenie znečisťujúcich látok do okolitého prostredia.
Riziková analýza znečisteného územia (na účely tejto publikácie) je proces zahŕňajúci popis a zhodnotenie východiskových podmienok na znečistenom území, vyhodnotenie súčasných a potenciálnych rizík s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Je súčasťou geologického prieskumu životného prostredia, ktorým sa zisťuje a overuje znečistenie spôsobené činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž.
Rizikové látky v pôde sú prvky a zlúčeniny, ktorých prítomnosť z prírodných alebo antropických zdrojov v pôdach v určitej koncentrácii priamo alebo nepriamo vyvoláva alebo môže vyvolať nežiaduce zmeny fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy (zákon č. 220/2004 Z. z.).
Sanácia environmentálnej záťaže sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Sanácia geologického prostredia sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktoré zahŕňajú špeciálne technologické postupy zamerané na odstránenie, zníženie alebo izoláciu vplyvov ľudskej činnosti a geodynamických javov na životné prostredie (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Sanačný monitoring (na účely tejto publikácie) je priebežné sledovanie znečistenia v sanovanej zložke životného prostredia, ktoré slúži na hodnotenie účinnosti a efektívnosti sanačných prác a na posúdenie sanačnej technológie z hľadiska jej vhodnosti, funkčnosti a účinnosti.
Sanačný vrt (na účely tejto publikácie) je vrt, ktorý slúži na čerpanie znečistenej podzemnej vody alebo na aplikáciu inej sanačnej metódy (napr. odsávací alebo prevzdušňovací vrt).
Škoda je merateľná nepriaznivá zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ktoré môžu vzniknúť priamo alebo nepriamo (zákon č. 223/2001 Z. z.).
Škodlivá látka a obzvlášť škodlivá látka sú látky zo skupiny látok alebo príbuzných látok , ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd. Zoznam škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok je uvedený v prílohe č. 1 vodného zákona (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Voda (na účely tejto publikácie) je súbor povrchovej, podzemnej, odpadovej a priesakovej vody.
Vstup znečisťujúcich látok do podzemnej vody je priame alebo nepriame vnášanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody spôsobené ľudskou činnosťou (zákon č. 569/2007 Z. z.).
Zdroj znečistenia (na účely tejto publikácie) je miesto alebo priestor, z ktorého prenikajú znečisťujúce látky do jednotlivých zložiek životného prostredia.
Zemina je trojfázová partikulárna látka. Tvorí ju pevná fáza, ktorú reprezentujú vzájomne sa dotýkajúce pevné minerálne častice, kvapalná fáza, ktorá čiastočne alebo úplne vypĺňa póry medzi pevnými časticami, a v prípade nenasýtených zemín aj plynná fáza (Petro et al., 2008).
Znečistené územie (znečistená plocha) (na účely tejto publikácie) je územie, na ktorom je potvrdená prítomnosť znečisťujúcich látok v takom množstve alebo takej koncentrácii, že predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia.
Znečistenie (kontaminácia) (na účely tejto publikácie) je stav vzniknutý znečisťovaním.
Znečisťovanie vody je priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov a ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania (zákon č. 364/2004 Z. z.).
Znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom pre dané prostredie cudzorodé (zákon č. 17/1992 Z. z.).
Znečisťujúca látka (na účely tejto publikácie) je akákoľvek látka, ktorá môže spôsobiť znečistenie jednotlivých zložiek životného prostredia.
Zneškodňovanie odpadu je také nakladanie s odpadom, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí a ktoré je uvedené v prílohe č. 3 zákona o odpade (zákon č. 223/2001 Z. z.).
Zvodeň je hydraulicky jednotná a súvislá akumulácia podzemnej vody v hornine, t. j. teleso (vodný útvar), ktoré vytvára gravitačná podzemná voda v pásme nasýtenia (Hanzel et al., 1998).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3