V právnom poriadku Slovenskej republiky sa problematikou environmentálnych záťaží priamo alebo nepriamo zaoberajú najmä nasledujúce zákony a predpisy:
• zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov;
• vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008, ktorou sa vykonáva geologický zákon;
• zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov;
• zákon č. 223/2001 Z. z. o odpade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V texte sa najväčšia pozornosť venuje zákonu č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a vyhláške č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon. Tieto právne predpisy v súčasnosti predstavujú legislatívny rámec na riešenie problematiky environmentálnych záťaží. Doplnený zákon č. 569/2007 nadobudol účinnosť 1. novembra 2009 a okrem environmentálnej záťaže definuje pojmy ako pravdepodobná environmentálna záťaž, geologický prieskum životného prostredia zahŕňajúci prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží a prieskum environmentálnych záťaží, definuje sanáciu environmentálnej záťaže, Informačný systém environmentálnych záťaží a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží.
Zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú prieskumu environmentálnych záťaží a pravdepodobných environmentálnych záťaží, ich monitoringu a sanácie. Prieskum, monitoring a sanácia sa považujú za geologické práce a vzťahujú sa na ne všetky relevantné ustanovenia zákona. Geologické práce sa vykonávajú na základe projektu geologickej úlohy (§ 12), ktorý vyjadruje cieľ geologickej úlohy, navrhuje a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác na riešenie geologickej úlohy a určuje metodický a technický postup ich odborného a bezpečného vykonávania. Projekt musí obsahovať predpísané náležitosti, ktoré sú okrem zákona definované vo vyhláške č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon (§ 16 až 20). Projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ.
Geologické práce riadi, koordinuje a rieši zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy, ktorý musí mať odbornú spôsobilosť na vykonávanie príslušného druhu geologických prác (§ 9 zákona).
Zhotovovateľ geologickej úlohy je povinný pri riešení geologickej úlohy viesť, dopĺňať a uchovávať geologickú dokumentáciu, a to písomnú, grafickú a hmotnú dokumentáciu o zistených skutočnostiach a javoch v geologických dielach a geologických objektoch a údaje o výsledkoch ich rozborov a skúšok vrátane vyhodnotenia (§ 15 zákona).
Zhotovovateľ geologických prác je povinný vyhodnotiť geologickú úlohu v záverečnej správe a odovzdať ju objednávateľovi (§ 16 zákona). Záverečná správa obsahuje:
• zhodnotenie použitých geologických prác v porovnaní s projektom geologickej úlohy,
• dosiahnuté výsledky z hľadiska cieľa geologickej úlohy,
• nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré priamo nesúvisia s jej cieľom, najmä o geologickej stavbe zemskej kôry, nerastoch a výskyte podzemných vôd vrátane termálnych vôd a minerálnych vôd,
• údaje o stave geologických diel a geologických objektov vrátane ich zabezpečenia, návrh na ich iné využitie alebo na likvidáciu a údaje o spôsobených škodách a ich náhrade,
• údaje o vynaložených nákladoch na riešenie geologickej úlohy vrátane nákladov na projekt geologickej úlohy a záverečnú správu, ak ide o geologickú úlohu financovanú zo štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov.
Záverečná správa, pri ktorej riešení sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, musí ako samostatnú časť obsahovať analýzu rizika znečisteného územia (§ 16 ods. 5 zákona).
Podrobnosti týkajúce záverečnej správy geologickej úlohy sú uvedené v § 39 a v prílohe č. 1 vyhlášky č. 51/2008 Z. z.
Osobitné náležitosti záverečnej správy geologického prieskumu životného prostredia, pri ktorom sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž, sú:
• analýza rizika znečisteného územia,
• údaje o preprave a spôsobe nakladania s odpadom,
• návrh monitorovania geologických faktorov životného prostredia s konkretizáciou sledovaných parametrov.
Osobitné náležitosti záverečnej správy zo sanácie geologického prostredia alebo sanácie environmentálnej záťaže sú:
• údaje o preprave a spôsobe nakladania s odpadom,
• aktualizácia analýzy rizika znečisteného územia,
• návrh monitorovania geologických faktorov životného prostredia s konkretizáciou sledovaných parametrov.
Vyhláška č. 51/2008 Z. z. ustanovuje aj podrobnosti o vykonávaní geologického prieskumu životného prostredia, ktorým sa zisťuje a overuje pravdepodobná environmentálna záťaž, environmentálna záťaž a znečistenie spôsobené činnosťou človeka (napr. havárie, environmentálna škoda), rozsah a obsah analýzy rizika znečisteného územia, postup pri realizácii sanácie environmentálnej záťaže alebo sanácie geologického prostredia a o Informačnom systéme environmentálnych záťaží (IS EZ).
Geologický prieskum životného prostredia sa uskutočňuje po etapách. Vyhláška č. 51/2008 Z. z. definuje orientačný prieskum, podrobný prieskum a doplnkový prieskum životného prostredia. V orientačnom prieskume sa hodnotia geologické, geochemické, inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery a:
• zisťujú sa geologické činitele ovplyvňujúce životné prostredie,
• identifikuje, overuje a potvrdzuje sa prítomnosť znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo prítomnosť pravdepodobnej environmentálnej záťaže alebo prítomnosť environmentálnej záťaže,
• predbežne sa hodnotí riziko vplyvu znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo vplyvu pravdepodobnej environmentálnej záťaže alebo environmentálnej záťaže na ľudské zdravie a životné prostredie,
• zisťujú sa vhodné horninové štruktúry, alebo overujú podzemné priestory vhodné na úložiská rádioaktívneho a iného odpadu,
• navrhuje sa monitorovanie geologických faktorov životného prostredia.
V podrobnom prieskume sa vykonávajú tieto aktivity:
• overujú sa zistené geologické činitele a podrobne sa skúma ich vplyv na životné prostredie,
• overuje sa znečistenie spôsobené činnosťou človeka alebo environmentálna záťaž, zisťuje miera, rozsah, šírenie, vývoj a zmeny znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej záťaže a identifikujú a charakterizujú sa všetky znečisťujúce látky vrátane ich kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov,
• hodnotia sa riziká vplyvu znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej záťaže na ľudské zdravie a životné prostredie,
• spracúvajú sa geologické podklady na optimálne postupy na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie negatívnych vplyvov znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej záťaže na ľudské zdravie a životné prostredie,
• spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívneho a iného odpadu,
• navrhuje sa monitorovanie geologických faktorov životného prostredia.
V doplnkovom prieskume:
• sledujú sa a spresňujú vplyvy geologických činiteľov na životné prostredie pri rôznych činnostiach v území,
• sledujú sa a spresňujú vplyvy znečistenia spôsobeného činnosťou človeka alebo environmentálnej záťaže na ľudské zdravie a životné prostredie,
• získavajú sa nové informácie o znečistení spôsobenom činnosťou človeka alebo o environmentálnej záťaži, ktoré nebolo možné predvídať na základe údajov z podrobného prieskumu.
Vyhláška č. 51/2008 Z. z. rozlišuje sanáciu geologického prostredia a sanáciu environmentálnej záťaže. Hlavným dôvodom tohto rozdelenia je definícia environmentálnej záťaže, ktorá nezahŕňa environmentálne škody a také znečistenie, ktoré nenapĺňa kritérium „závažného rizika“ pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu.
Sanácia geologického prostredia podľa § 9 vyhlášky je:
• zamedzenie vzniku geodynamických javov,
• odstránenie príčin a následkov geodynamických javov,
• odstránenie príčin vzniku znečistenia spôsobeného činnosťou človeka,
• obmedzenie plošného a priestorového šírenia znečisťujúcich látok v podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí,
• odstránenie alebo zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok zo znečistenej podzemnej vody, pôdy a horninového prostredia.
Sanácia environmentálnej záťaže podľa § 9a vyhlášky je:
• odstránenie príčin vzniku environmentálnej záťaže,
• obmedzenie plošného a priestorového šírenia znečisťujúcich látok v podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí,
• odstránenie alebo zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok zo znečistenej podzemnej vody, pôdy a horninového prostredia.
Príloha 1 bod E vyhlášky obsahuje základné požiadavky na obsah analýzy rizika znečisteného územia. Ide o nasledujúce údaje:
• doplňujúce údaje o skúmanom území:
• ekologické charakteristiky skúmaného územia,
• materiálová bilancia znečistených zemín a znečistených podzemných vôd;
• identifikácia rizika:
• identifikácia nebezpečenstva,
• charakteristika znečisťujúcich látok a ďalších rizikových faktorov,
• situačný model lokality;
• hodnotenie environmentálnych rizík:
• vzťah dávka – účinok na životné prostredie,
• hodnotenie aktuálnosti environmentálneho rizika,
• výpočet rizika šírenia znečistenia,
• zhrnutie environmentálneho rizika;
• hodnotenie zdravotných rizík:
• vzťah dávka – účinok na ľudské zdravie,
• hodnotenie expozície,
• výpočet zdravotných rizík,
• zhrnutie zdravotných rizík;
• závery analýzy rizika;
• stanovenie cieľov sanácie geologického prostredia podľa § 9 písm. c) až e) alebo sanácie environmentálnej záťaže;
• návrh a zhodnotenie variantov sanácie geologického prostredia podľa § 9 písm. c) až e) alebo sanácie environmentálnej záťaže vrátane odhadu finančných nákladov a návrh nápravných opatrení;
• zoznam použitej literatúry.
Environmentálna záťaž je v geologickom zákone definovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s výnimkou environmentálnej škody. Touto definíciou je zavedená do právneho poriadku Slovenskej republiky hranica medzi environmentálnou záťažou a environmentálnou škodou, t. j. rizikovým znečisteným vzniknutým do 1. septembra 2007 a znečistením vzniknutým po tomto dátume, ktorý sa spája s dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vzhľadom na to, že environmentálne záťaže a environmentálne škody sú svojou podstatou a charakterom veľmi podobné, je Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží použiteľný aj v prípade environmentálnych škôd a pri sanácii iných typov znečistenia, ktoré nenapĺňajú definíciu environmentálnej záťaže alebo environmentálnej škody.
Škoda je definovaná ako merateľná nepriaznivá zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ktoré môžu vzniknúť priamo alebo nepriamo. Environmentálna škoda je definovaná ako škoda na:
• chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených biotopov, s výnimkou už skôr identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom konania prevádzkovateľa, na ktoré bol výslovne oprávnený v súlade s osobitným predpisom,
• vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vôd alebo na ekologický potenciál vôd, s výnimkou nepriaznivých účinkov ustanovených v osobitnom predpise,
• pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch.
Zákon 359/2007 Z. z. s ohľadom na environmentálnu škodu definuje nápravné opatrenia, nápravu environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch, na vode a na pôde. Cieľom nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch a vode (§ 6) je obnova životného prostredia do základného stavu a odstránenie závažných rizík nepriaznivých účinkov na zdravie. Tento cieľ sa dosahuje pomocou primárnej nápravy, doplnkovej nápravy a kompenzačnej nápravy.
Cieľom nápravy environmentálnej škody na pôde (§ 10) je zabezpečiť odstránenie znečistenia pôdy tak, aby pôda nepredstavovala závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie.
Environmentálna škoda na pôde sa zisťuje vykonaním analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch. Ak vznikne environmentálna škoda na poľnohospodárskej pôde, pri analýze rizík sa použijú aj ustanovenia osobitného predpisu.
Nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody na pôde musia zabezpečiť odstránenie znečisťujúcich látok a prípravkov, účinnú kontrolu ich množstva a zabránenie ich šíreniu alebo zníženiu ich množstva tak, aby znečistená pôda nepredstavovala žiadne závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie so zreteľom na jej súčasné alebo budúce využívanie schválené v čase, keď vznikla environmentálna škoda na pôde. Ak sa v čase posudzovania environmentálnej škody na pôde zmení využívanie pôdy, táto zmena sa zohľadní v prijatých a vykonaných nápravných opatreniach. Pri návrhu nápravných opatrení sa zvažuje možnosť prirodzenej obnovy pôdy.
S problematikou environmentálnych záťaží súvisí aj chemický stav podzemných vôd, ktorý je definovaný v § 4c zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
Chemický stav podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi látkami. Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody sa používajú tieto kritériá:
• normy kvality podzemnej vody,
• prahové hodnoty.
Normou kvality podzemnej vody (§ 3 písm. an) je norma kvality životného prostredia vyjadrená ako obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok alebo ako indikátor znečistenia v podzemných vodách, ktoré by nemalo byť presiahnuté z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Prahovou hodnotou (§ 3 písm. ao) je norma kvality podzemných vôd stanovená na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd.
V ohrozených útvaroch podzemnej vody zaradených do skupiny útvarov podzemnej vody, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu, sa identifikuje akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend koncentrácie znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich látok alebo ukazovateľov znečistenia a definuje sa počiatočný bod zvrátenia tohto trendu postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom.
V § 4s ods. 23 sa uvádza, že ak je potrebné zhodnotiť vplyv existujúcich kontaminačných mrakov útvarov podzemnej vody, ktoré môžu ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov, najmä mrakov, ktoré sú spôsobené bodovými zdrojmi znečistenia a kontaminovanou zeminou, je potrebné dodatočne vykonať hodnotenie trendov vzhľadom na identifikované znečisťujúce látky. Cieľom je overiť, či sa mraky znečistenia z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický stav útvarov podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemnej vody a či nespôsobujú riziko pre ľudské zdravie a pre životné prostredie. Výsledky týchto hodnotení sa zhrnú v plánoch manažmentu povodí.
Ak sa útvar podzemnej vody, v ktorom je prekročená norma kvality podzemnej vody alebo prahová hodnota v jednom alebo vo viacerých monitorovacích miestach, označí za útvar v dobrom chemickom stave, v pláne manažmentu povodí sa prijmú nevyhnutné opatrenia na ochranu vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a ľudskej spotreby podzemnej vody.
Z uvedeného textu vyplýva, že v plánoch manažmentu povodí sa prijmú opatrenia na sanáciu znečistenia, prípadne sanáciu kontaminačných mrakov, pričom bude možné použiť niektorú zo sanačných metód alebo kombináciu sanačných metód uvedených v Atlase sanačných metód environmentálnych záťaží.
Sanácie environmentálnych záťaží sa dotýka aj § 21 vodného zákona, ktorý sa týka povolení na osobitné užívanie vody. Povolenie na osobitné užívanie vody je podľa § 21 písm. f) potrebné na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchovej vody a podľa § 21 písm. g) na čerpanie podzemnej vody a jej vypúšťanie do povrchovej vody alebo do podzemnej vody pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným trvaním čerpacej skúšky dlhším ako päť dní a pri zakladaní stavieb. To znamená, že pri sanácii environmentálnych záťaží musí zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy požiadať orgán štátnej vodnej správy o povolenie na osobitné užívanie vody.
Podľa § 28 vodného zákona je potrebné aj vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy, ak sa geologické práce (t. j. prieskum, monitoring alebo sanácie) a zemné práce vykonávajú na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
Pri sanácii environmentálnych záťaží je potrebné plne rešpektovať zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Počas sanácie najmä pri výkopových prácach (odstraňovanie podzemných nádrží – zdrojov kontaminácie) sa často manipuluje s kontaminovanou zeminou a kontaminovaným stavebným odpadom.
V súvislosti so sanáciou environmentálnych záťaží je podľa § 7 zákona súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva potrebný na:
• nakladanie s nebezpečným odpadom vrátane jeho prepravy, ak držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 100 kg alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 100 kg nebezpečného odpadu,
• zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu mobilným zariadením,
• prvé uvedenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadom na trh v Slovenskej republike,
• uzavretie skládky odpadu alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie,
• dekontamináciu,
• zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo kontaminovaných zariadení.
Ak sa pri sanácii prepravuje nebezpečný odpad, je potrebné vykonávať túto činnosť v súlade s § 20 zákona o odpade. Pri nakladaní s nebezpečným odpadom je potrebné rešpektovať § 40 zákona o odpade. Podľa neho sa zakazuje riediť a zmiešavať jednotlivé druhy nebezpečného odpadu alebo nebezpečný odpad s odpadom, ktorý nie je nebezpečný, na účely zníženia koncentrácie prítomných škodlivín. Zmiešavať jednotlivé druhy nebezpečného odpadu alebo zmiešavať nebezpečný odpad s odpadom, ktoré nie je nebezpečný, možno len vtedy, ak je to potrebné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu a ak je to v súlade so súhlasom udeleným podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona. Nebezpečný odpad sa zneškodňujú prednostne pred ostatným odpadom a zakazuje sa jeho skládkovanie bez predchádzajúcej úpravy, ktorá zabezpečí podstatné zníženie jeho nebezpečnosti, objemu alebo hmotnosti. Ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na nakladanie s odpadom, ktorý obsahuje jednu alebo viac škodlivín a spĺňa aspoň jedno kritérium na posudzovanie nebezpečných vlastností podľa Katalógu odpadov.
Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi upravuje § 40a a nakladanie so stavebným odpadom a odpadom z demolácií § 40c zákona o odpade.
Sanácie environmentálnych záťaží sa čiastočne dotýka aj zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Environmentálnou záťažou môže byť opustené alebo uzavreté úložisko ťažobného odpadu, ktoré podľa zákona nesmie predstavovať žiadne riziko pre zdravie ľudí a životné prostredie. Pri sanácii úložísk ťažobného odpadu bude teda Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží významnou pomôckou.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3