Na základe výsledkov projektu Systematická identifikácia environmentálnych záťaží v Slovenskej republike realizovaného v rokoch 2006 – 2008 Slovenskou agentúrou životného prostredia sa na Slovensku identifikovalo 1 819 lokalít, v súčasnosti prezentovaných v Informačnom systéme environmentálnych záťaží. Okolo 1 200 z nich stále predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie, z toho približne 100 je vysoko rizikových. Ide o lokality, kde dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia. Mnohé z týchto lokalít sú dnes opustené a opatrenia na nápravu nemá kto vykonať, pretože zodpovedná osoba už neexistuje alebo nie je známa. V iných podnikoch výrobné činnosti pokračujú, no podnik buď nemá na sanáciu dostatok peňazí, alebo nemá o nápravu zlého stavu záujem. Našťastie, existujú aj také podniky, ktoré sa po privatizácii zodpovedne postavili k riešeniu problematiky environmentálnych záťaží, za ktoré v procese privatizácie prevzali zodpovednosť. V mnohých z nich sa prieskum a sanácia vykonali a lokalita sa monitoruje (Jánová, 2009).
Z výsledkov systematickej identifikácie environmentálnych záťaží vyplýva aj to, že v prípade mnohých podozrivých lokalít nemáme dostatok informácií o prítomnej kontaminácii. Takéto lokality sa označujú ako pravdepodobné environmentálne záťaže. V Registri environmentálnych záťaží (REZ – časť A) ich bolo v roku 2008 zapísaných 878 pre priame alebo nepriame indície kontaminácie na danej lokalite. Takýmito indíciami môžu byť napr.:
• prítomnosť zdrojov kontaminácie,
• záznamy orgánov štátnej správy alebo samosprávy o znečistení zložiek životného prostredia alebo o nevhodnom nakladaní so znečisťujúcimi látkami,
• staršie archívne informácie o znečistení získané prieskumnými alebo monitorovacími prácami,
• údaje z vybraných environmentálnych databáz,
• prejavy poškodenia krajiny, napr. poškodenie vegetácie, uhynuté organizmy, zápach, očividná prítomnosť cudzorodých látok a pod.
Spomedzi pravdepodobných environmentálnych záťaží bolo 125 lokalít klasifikovaných ako vysoko rizikové.
Druhú skupinu identifikovaných lokalít predstavovali environmentálne záťaže, ktorých prítomnosť sa potvrdila prieskumnými prácami. Tie sa zaraďujú do Registra environmentálnych záťaží – časť B (potvrdené environmentálne záťaže). V roku 2008 ich bolo identifikovaných 257. Niektoré z nich sa potvrdili len orientačným geologickým prieskumom a máme málo dôkazov o tom, aký je rozsah kontaminácie, aké typy znečisťujúcich látok sú prítomné v podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí, aké je množstvo týchto látok, aká je ich koncentrácia, mobilita a iné vlastnosti. Na týchto lokalitách je potrebné vykonať podrobný prieskum environmentálnej záťaže a spracovať analýzu rizika, ktorá je základným podkladom na vypracovanie projektu sanácie. Na základe vykonanej klasifikácie environmentálnych záťaží sa zistilo celkovo 95 vysoko rizikových lokalít. Prevládajúcimi činnosťami, ktoré spôsobili environmentálnu záťaž s vysokým rizikom, sú priemyselná výroba (najmä strojárenská a chemická výroba), skládkovanie odpadu (najmä priemyselné skládky odpadu) a distribúcia a skladovanie tovaru.
Tretiu skupinu identifikovaných lokalít predstavovali sanované a rekultivované lokality. V REZ, časti C, bolo v roku 2008 zaradených 684 týchto lokalít – 366 sanovaných a 318 rekultivovaných, pričom na niektorých lokalitách práce stále prebiehajú (Paluchová et al., 2008; Paluchová, 2009). V prípade sanovaných lokalít sa zistilo, že najčastejšie voleným postupom pri odstraňovaní záťaže bolo odstránenie zdroja kontaminácie, vyťaženie zemín a uloženie na skládke. Zo sanačných metód sa v prípade zemín najčastejšie aplikovali biostabilizácia a biomobilizácia ex situ, vymývanie pôdy (ex situ a in situ), bioextrakcia (bioventing) a extrakcia pôdneho vzduchu in situ. V prípade kontaminácie podzemnej vody to boli sanačné čerpanie a čistenie ex situ, striping, využitie pasívnej bariéry (drenážna stena, hydraulická clona), prípadne aerácia in situ. V prípade rekultivovaných lokalít sa zbierali aj informácie o type rekultivácie. Cieľom tejto časti registra bolo urobiť okrem iného aj prehľad o realizovaných sanáciách a rekultiváciách a nákladoch vynaložených na tento druh činnosti.
Súčasťou systematickej identifikácie environmentálnych záťaží bolo aj predbežné hodnotenie rizika jednotlivých lokalít. Environmentálne záťaže boli rozdelené na vysoko, stredne a nízko rizikové. Do skupiny vysoko rizikových lokalít bolo zaradených približne 100 lokalít a do stredne rizikových okolo 120. V rámci týchto dvoch skupín majú najvyššie percentuálne zastúpenie skládky odpadu (38,1 %). Zahŕňajú skládky priemyselného aj komunálneho odpadu. Vysoký počet environmentálnych záťaží sa viaže na strojárenský (11,9 %) a petrochemický priemysel vrátane čerpacích staníc pohonných hmôt (16,2 %). Nižší počet kontaminovaných lokalít (4,8 %) je spätý s chemickým priemyslom, no v tomto prípade ide často o najrozsiahlejšie environmentálne záťaže a najvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok v podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí. Preto si táto kategória environmentálnych záťaží vyžiada najvyššie náklady na prieskum a sanáciu.
Na výsledky projektu systematickej identifikácie environmentálnych záťaží nadviazal v roku 2009 projekt Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje (Helma et al., 2010). Cieľom projektu bolo podrobné zhodnotenie dosahu environmentálnych záťaží na životné prostredie v jednotlivých samosprávnych krajoch Slovenskej republiky. Tento projekt sa financoval z Operačného programu Životné prostredie – OPŽP (2007 – 2013), ktorý predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor životného prostredia na roky 2007 – 2013.
Regionálne štúdie hodnotenia dosahu environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje predstavujú jednu z východiskových platforiem pri príprave a hodnotení projektov OPŽP za oblasť environmentálnych záťaží.
Cieľom jednotlivých regionálnych štúdií bolo:
• v analytickej časti:
• zhodnotenie stavu územia najmä z hľadiska kvality životného prostredia, charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území, krajinného rázu a infraštruktúry,
• regionálne hodnotenie rizikovosti pravdepodobných environmentálnych záťaží (REZ – časť A),
• regionálne hodnotenie rizikovosti environmentálnych záťaží (REZ – časť B),
• regionálne hodnotenie úrovne vykonaných sanačných a rekultivačných prác (REZ – časť C) na lokalitách vo vzťahu k definícii environmentálnej záťaže;
• v syntetickej časti:
• návrh opatrení, zahŕňajúci priority a časový harmonogram prieskumov environmentálnych záťaží,
• odhad nákladovosti a možné problémy spojené s realizáciou prieskumov,
• návrh opatrení vrátane priorít pre možné intervencie štátu v prípade nečinnosti zodpovedných osôb či priorít pre spolufinancovanie z verejných zdrojov,
• odhad nákladov a predbežný harmonogram pre potreby spolufinancovania z verejných zdrojov,
• návrh priorít pre monitorovacie aktivity v súlade s plánmi rozvoja regiónu,
• premietnutie všetkých získaných informácií o regióne do mapových výstupov, ktoré tvoria rozhodujúcu, ťažiskovú časť dokumentácie.
Výsledky projektov Systematická identifikácia environmentálnych záťaží v Slovenskej republike a Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje možno nájsť v Informačnom systéme environmentálnych záťaží na internetovej adrese: www.enviroportal.sk.
Na základe dôkladnej analýzy problematiky, systematickej identifikácie environmentálnych záťaží, predbežného hodnotenia rizika a prioritizácie environmentálnych záťaží bol vypracovaný Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2010 – 2015), ktorý vláda SR schválila dňa 3. 3. 2010 (MŽP SR, 2010). Štátny program predstavuje základný strategický dokument na riešenie problematiky na roky 2010 – 2015. Základnými princípmi štátneho programu sú „znečisťovateľ platí“, trvalo udržateľný rozvoj, právo na priaznivé životné prostredie, súlad s Vodným plánom Slovenska a princíp znižovania znečistenia priamo pri zdroji.
Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2010 – 2015) sa ako prierezový strategický dokument bude aktualizovať každých šesť rokov. Priority riešenia environmentálnych záťaží, ktoré obsahuje, sa budú napĺňať prostredníctvom cieľov a jednotlivých aktivít rozdelených na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé časové horizonty. Štátny program definuje ďalší postup prác v oblasti riešenia environmentálnych záťaží vrátane odhadu ich finančnej náročnosti a identifikuje aj finančné zdroje využiteľné na riešenie problematiky.
Vychádzajúc z výsledkov dokončených projektov a pri akceptovaní požiadaviek vyplývajúcich z existujúcich legislatívnych predpisov SR a EÚ, štátny program obsahuje nasledujúce priority:
• zabezpečiť komplexné a systémové riešenie problematiky environmentálnych záťaží,
• zabezpečiť ochranu zdravia ľudí a životného prostredia v zaťažených oblastiach,
• zabezpečiť plnenie opatrení vyplývajúcich zo smerníc EÚ,
• zabezpečiť postupné odstraňovanie environmentálnych záťaží a znižovanie rizík, ktoré z nich vyplývajú.
Tieto priority sa budú napĺňať prostredníctvom cieľov zameraných na zlepšenie manažmentu environmentálnych záťaží, identifikáciu a prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží, podrobný prieskum environmentálnych záťaží, sanáciu a monitoring environmentálnych záťaží.
Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží predstavuje jeden z dôležitých dokumentov plnenia Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3