Pri sanácii sa spomedzi metód in situ použili bioventing, vákuová extrakcia a podporovaná biosanácia a z metód ex situ vyťaženie zeminy a sanácia na dekontaminačnej ploche.
Sanačné práce na lokalite Vojany, EVO II, sanáciu kontaminovaného horninového prostredia a podzemných vôd ropnými látkami, realizovala spoločnosť GEO Slovakia, s. r. o. (www.geoslovakia.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty kvartéru a neogénu. Neogén reprezentujú sedimenty pontu – levantu, ktoré sú vyvinuté vo forme zelených, zelenosivých a svetlosivých ílov, lokálne druhotne zafarbených do žltohneda. Íly sú plastické, miestami s piesčitou prímesou, s výskytom vápenitých konkrécií. Hrúbka neogénu sa pohybuje okolo 100 m, povrch neogénnych sedimentov sa nachádza v hĺbke 29 – 30 m pod terénom.
Z hydrogeologického hľadiska je v širšej oblasti hlavným zvodneným kolektorom vrstva fluviálnych pieskov. Hrúbka fluviálnych sedimentov v smere na juh mierne stúpa, v priestore areálu je priemerne 22 m. Hladina podzemných vôd je v hĺbke 5 – 6 m pod terénom. V eolických pieskoch sa v príhodných podmienkach vytvárajú podružné, viac-menej izolované zvodnené horizonty, dotované najmä atmosférickými zrážkami. Najdôležitejší faktor ovplyvňujúci celkový režim podzemnej vody je rieka Laborec, v severnej časti areálu je to aj odkalisko.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – ropné látky;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NELGC = 48 995 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NELGC = 0,09 mg . l–1 (neboli predmetom sanácie, koncentrácia NEL pred začiatkom prác bola podlimitná);
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NELGC = 487 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NELGC = 0,02 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: 2 916 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 6,4 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 19,5 m pod terénom.
Podporovaná biosanácia
Optimalizácia podmienok na činnosť autochtónnych mikrobiálnych spoločenstiev spočívala v obohatení vsakovanej vody o obsah kyslíka a živín pre autochtónne mikroorganizmy prítomné v zóne kontaminácie. Vsakovaná voda sa pred infiltráciou cez drenáže do zóny aerácie prevzdušňovala pomocou stripovacej veže. Po dodaní živín (N, P a K) v zmiešavacej nádrži sa infiltrovala pomocou infiltračných drénov (8 horizontálnych infiltračných drénov) s cieľom stimulovať rast autochtónnej mikroflóry. Monitoring sanačných prác bol zameraný na analyzovanie:
• obsahu O2, pH, teploty a ORP,
• základných živín N, P a K,
• mikrobiálnej aktivity,
• obsahu NEL v zeminách.
Bioventing
Na podporu degradačnej aktivity autochtónnych mikroorganizmov sa zatláčal vzdušný kyslík do pásma prevzdušnenia pomocou úzkoprofilových ventingových vrtov (celkovo 15 vrtov). Monitoring sanačných prác bol zameraný na analyzovanie:
• obsahu NELGC v horninovom prostredí pásma prevzdušnenia,
• VOC v pôdnom vzduchu.
Vákuová extrakcia
Počas celého obdobia sanácie, ale najmä v zimných mesiacoch, keď je znížená aktivita degradujúcich mikroorganizmov, sa odsával znečistený pôdny vzduch z pásma prevzdušnenia (celkovo z 15 ventingových vrtov a 8 horizontálnych drénov). Odsávaný vzduch sa zbavoval kontaminujúcich látok pomocou filtrov s adsorbentmi (aktívne uhlie). Monitoring sanačných prác bol zameraný na analyzovanie:
• obsahu NELGC v horninovom prostredí pásma prevzdušnenia,
• VOC vo vzduchu na výstupe z filtrov.
Vyťaženie kontaminovanej zeminy
V miestach, kde boli identifikované úniky ropných látok (predovšetkým pri technológii stáčania ropných produktov zo železničných cisterien), sa pristúpilo k ťažbe kontaminovanej zeminy (NEL) a jej ošetreniu na dekontaminačnej ploche. Monitoring sanačných prác bol zameraný na analyzovanie obsahu NELGC v kontaminovanom materiáli.
Sanácia sa uskutočnila v rokoch 2007 – 2009. Intenzívne sanačné práce prebiehali najmä v teplých mesiacoch, keď boli vhodné klimatické podmienky na aktivitu degradujúcich mikroorganizmov. Za obdobie troch rokov sa dosiahlo výrazné zníženie koncentrácie NELGC v horninovom prostredí, z 48 995 mg . kg–1 sušiny na 487 mg . kg–1 sušiny. Maximálne hodnoty koncentrácie NELGC v horninovom prostredí sa zaznamenali v oblasti únikov ropných látok z technológie stáčania cisterien. Boli odstránené predovšetkým spôsobom ex situ. Sanačný limit sa dosiahol.
Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.1.21 a 5.1.22.
Obr. 5.1.21. Vojany, EVO II – infiltračné drény a ventingové vrty (foto GEO Slovakia, s. r. o.).
Obr. 5.1.22. Vojany, EVO II – sanačná stanica (foto GEO Slovakia, s. r. o.).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3