Poprad, areál spoločnosti VSE, a. s., Košice

Pri sanácii sa použili metódy in situ podporovaná biosanácia autochtónnymi mikroorganizmami a vymývanie pôdy a spomedzi metód ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody a vyťaženie kontaminovanej zeminy.

Sanačné práce aj na lokalite Poprad, VSE, a. s., Košice, VSE-ES 110/22 kV Poprad I, realizovali spoločnosti A. S. A. SLOVENSKO, spol. s r. o. (generálny dodávateľ, www.asa.sk), a AWAST Slovakia, s. r. o. (dodávateľ technológie, www.awast.sk).

© Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010

ISBN 978-80-89343-38-6

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty kvartéru a neogénu. Neogén je zastúpený flyšovým hutianskym a zubereckým súvrstvím – pieskovcami a vápnitými ílmi. Kvartér tvoria fluviálne sedimenty (würm) – piesčité štrky a hliny, dnové akumulácie a svahové sedimenty. Hlavný hydrogeologický kolektor v tomto území sú piesčité polohy štrkov s hrúbkou asi 3,0 m, hodnotou k_f = 6,7 až 8,2 . 10 ^–4 m . s^–1 a T = 1,08 až 1,74 . 10^–3 m². s^–1. Výdatnosť vrtov je Q = 0,20 až 0,54 l . s^–1. Hladina podzemnej vody je voľná, kolíše v závislosti od množstva atmosférických zrážok, ktoré sú hlavným zdrojom jej dotácie. Jej úroveň sa pohybuje v rozpätí 1,5 až 5,3 m pod terénom. Toto územie hydrologicky patrí do hlavného povodia rieky Poprad.

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

• dominantný kontaminant – ropné látky;

• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

• zeminy: NEL_IČ = 9 269,0 mg . kg^–1 sušiny,

• podzemné vody: NEL_IČ = 14,8 mg . l^–1;

• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

• zeminy: NEL_IČ = 44,32 mg . kg^–1 sušiny,

• podzemné vody: NEL_IČ = 0,18 mg . l^–1;

• plocha kontaminovaného územia – nebola určená (2 ohniská kontaminácie);

• hĺbka hladiny podzemnej vody: 1,5 až 3,5 m pod terénom;

• hĺbka nepriepustného podložia: 2,6 až 4,5 m pod terénom (paleogén, ale nie vždy nepriepustný).

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Kontaminovaná zemina sa vyťažila a odviezla na dekontamináciu. Následne sa vyťažené priestory zaviezli inertným materiálom a uviedli do pôvodného stavu. Monitoring sanačných prác bol zameraný na odber vzoriek sypkého materiálu z dna a stien výkopov a ich následnú analýzu na stanovenie koncentrácie ropných látok (NEL_IČ) a zistenie rozsahu kontaminácie na lokalite.

Premývanie zemín

V tejto etape prebiehala dekontaminácia zostatkového znečistenia v nasýtenej aj nenasýtenej zóne a v podzemnej vode metódou in situ. Ako sanačná metóda bola zvolená kombinácia technológií premývania pásma nasýtenia aj pásma prevzdušnenia zasiahnutých kontaminantom za súčasného čerpania a čistenia podzemnej vody na gravitačno-sorpčnom odlučovači a ich zapúšťania späť do pásma prevzdušnenia (prostredníctvom presakovacích drénov). V jednotýždňových, resp. podľa potreby iných intervaloch sa vypúšťaná voda obohacovala o mikrobiálne inokulum (biomasa v koncentrácii 5 . 10⁸ JTK . ml^–1) s vysokým biodegradačným potenciálom a vypúšťala sa do presakovacích drénov. Inokulum sa vyrábalo v prevádzkovom reaktore na prípravu mikrobiálnej biomasy. Sanačné čerpanie prebiehalo na konštantné zníženie hladiny podzemnej vody v priebehu všetkých aktívnych mesiacov.

Počas sanačných prác v pásme nasýtenia sa sledovali tieto ukazovatele:

• obsah NEL_IČ odberom a analýzou vzoriek podzemnej vody,

• pH a ostatné parametre v biomase a v podzemnej vode,

• bakteriálny život v reaktore (mikroskopicky),

• obsah živín (N a P) v bioreaktore.

Trvanie sanácie a účinnosť

Sanácia trvala 24 aktívnych mesiacov (júl 2005 až september 2008).

Pri sanačných prácach, ktoré prebiehali v aktívnych mesiacoch za vhodných klimatických podmienok, sa dosiahlo trvalé zníženie koncentrácie NEL_IČ v podzemnej vode aj v horninovom prostredí. Z podzemnej vody sa odstránilo 6,722 kg ropných látok pri dodržaní sanačného limitu (1,0 mg . l^–1). Z horninového prostredia sa odstránilo 3 435 kg ropného produktu pri dodržaní sanačného limitu (<1 000 mg . kg^–1 sušiny).

Ukážka zo sanačných prác je na obr. 5.1.23.

Obr. 5.1.23. Riadiaca jednotka bioreaktoru (foto AWAST, s.r.o.).

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN 978-80-89343-39-3