Spišská Nová Ves, areál spoločnosti VSE, a. s., Košice

Pri sanácii sa použili metódy in situ podporovaná biosanácia – biodegradácia autochtónnymi mikroorganizmami a okysličovaním zemín nesturovanej zóny s cieľom podporiť biodegradačné procesy v pásme prevzdušnenia (aerácia a vákuová extrakcia) – a spomedzi metód ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody (po prečistení sa voda použila ako nosné médium pre inokulum) a vyťaženie kontaminovanej zeminy pásma prevzdušnenia a jej nahradenie inertnou zeminou.

Sanačné práce na lokalite Spišská Nová Ves, VSE, a. s., Košice, VSE-ES 110/22 kV Spišská Nová Ves, realizovali spoločnosti A. S. A. SLOVENSKO, spol. s r. o. (generálny dodávateľ, www.asa.sk), a AWAST Slovakia, s. r. o. (dodávateľ technológie, www.awast.sk).

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty kvartéru. Budujú ho fluviálne sedimenty štrkovej akumulácie rieky Hornád. Pokryvné útvary tvoria sedimenty prírodného aj antropogénneho charakteru s variabilnou hrúbkou (v priemere 1,0 až 2,0 m). Hlavnú akumuláciu v geologickom profile územia tvoria terasovité piesčité štrky nachádzajúce sa v podloží pokryvných útvarov, a to od hĺbky 1,0 m až do hĺbky 4,5 m pod terénom. Štrky sú stredné až hrubé, svetlohnedé až hnedé, po zaschnutí bielosivé, s preplástkami hlinitých štrkov. V tomto území majú piesčité štrky funkciu kolektora podzemnej vody. V ich podloží v hĺbke asi 4,5 až 6,0 m pod terénom boli zachytené piesčité íly a navetrané ílovce tmavosivej farby, ktoré sú pravdepodobne vrchnou časťou ílovcového komplexu hutianskeho súvrstvia patriaceho k centrálnokarpatskému paleogénu.

Hlavný hydrogeologický kolektor v tomto území sú piesčité polohy štrkov s hrúbkou okolo 3,0 m, hodnotou k_f = 1,22 . 10^–3 až 7,56 . 10^–4 m . s^–1 a T = 1,22 až 2,26 . 10^–3 m². s^–1. Výdatnosť vrtov Q = 0,47 až 0,83 l . s^–1. Hladina podzemnej vody je voľná až mierne napätá a kolíše v závislosti od množstva atmosférických zrážok, ktoré sú hlavným zdrojom ich dotácie. Jej úroveň sa pohybuje v rozpätí 3,2 až 3,5 m pod terénom. Územie hydrologicky patrí do hlavného povodia rieky Hornád.

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

• dominantný kontaminant – ropné látky;

• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

• zeminy: NEL_IČ = 6 766 mg . kg^–1 sušiny,

• podzemné vody: NEL_IČ = 0,11 mg . l^–1;

• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

• zeminy: NEL_IČ = 83,25 mg . kg^–1 sušiny,

• podzemné vody: NEL_IČ = 0,06 mg . l^–1;

• plocha kontaminovaného územia – 2 421,28 m² (2 ohniská kontaminácie);

• hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,2 až 3,5 m pod terénom;

• hĺbka nepriepustného podložia: 4,5 až 6,0 m pod terénom (paleogén).

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Kontaminovaná zemina sa vyťažila a odviezla na dekontamináciu na zabezpečenej ploche. Následne sa vyťažené priestory zaviezli inertným materiálom a uviedli do pôvodného stavu. Monitoring sanačných prác bol zameraný na odber vzoriek sypkého materiálu z dna a stien výkopov a ich následnú analýzu na stanovenie koncentrácie ropných látok (NEL_IČ) a zistenie rozsahu kontaminácie na lokalite.

Podporovaná biosanácia

Bola zameraná na dekontamináciu zostatkového znečistenia v nenasýtenej zóne in situ. Technológia sanačného zásahu spočívala v ošetrení nevyťaženej kontaminovanej zeminy pásma prevzdušnenia (obslužné komunikácie a ochranné pásmo stavieb) pridávaním bakteriálneho inokula za súčasného okysličovania zeminy s cieľom podporiť biodegradačné procesy. Na realizáciu sanácie in situ sa doplnila sieť indikačno-sanačných vrtov, a to na celej ploche kontaminačných mrakov. Na oxidáciu pásma prevzdušnenia sa urobili aeračné vrty a boli situované na ploche kontaminačného mraku. Všetky prevzdušňovacie vrty mali vystrojené plynotesné zhlavie. To umožnilo rozšírenie okysličenia do širšieho aeračného kužeľa. Do systému sanačných prvkov sa zaradili drenážne prvky slúžiace na aplikáciu mikrobiálneho inokula. Sanačné zariadenie sa skompletizovalo vybudovaním sanačnej stanice. V nej sa vyrábalo mikrobiálne inokulum (biomasa), ktorým sa realizovala biodegradácia. Súčasťou sanačnej stanice boli dúchadlá využívané na vákuová extrakcia.

Počas sanačných prác v pásme nasýtenia sa sledovali tieto parametre:

• obsah NEL_IČ odberom a analýzou vzoriek horninového prostredia,

• obsah NEL_IČ odberom a analýzou vzoriek podzemnej vody (na sledovanie možného šírenia kontaminácie do nasýtenej zóny),

• pH a ostatné parametre v biomase a v podzemnej vode,

• bakteriálny život v reaktore (mikroskopicky),

• obsah živín (N a P) v bioreaktore.

Trvanie sanácie a účinnosť

Sanácia trvala 11 aktívnych mesiacov (apríl 2007 až jún 2008).

Použitá sanačná metóda in situ bola vhodná pre takúto lokalitu a bola dostatočne účinná na rýchly a úspešný zásah. Sanačnými prácami prebiehajúcimi v aktívnych mesiacoch za vhodných klimatických podmienok sa dosiahlo trvalé zníženie koncentrácie NEL_IČ v horninovom prostredí. Z horninového prostredia sa odstránilo 3,95 kg ropného produktu pri dodržaní sanačného limitu (<1 000 mg . kg^–1 sušiny).

Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.1.24 a obr. 5.25.

Obr. 5.1.24. Riadiaca jednotka bioreaktoru (foto AWAST, s.r.o.).

Obr. 5.1.25. Riadiaca jednotka bioreaktoru (foto AWAST, s.r.o.).

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN 978-80-89343-39-3