Bratislava, Mlynské Nivy, areál SPP, a. s.

Pri sanácii sa použili metódy in situ vákuová extrakcia a aerácia a spomedzi metód ex situ sanačné čerpanie a následné čistenie kontaminovanej vody z nádrže cez tlakovo-sorpčný filter, striping, vyťaženie kontaminovanej zeminy a vybudovanie vsakovacieho systému.

Sanačné práce na lokalite Bratislava, SPP, a. s., Mlynské Nivy, realizovala spoločnosť ENVIRONCENTRUM, s. r. o. (www.environcentrum.sk).

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Vývoj fluviálnych sedimentov Dunaja prebiehal od začiatku mindelu do konca neskorého glaciálu (würm). Tieto sedimenty sú rozšírené na celom sledovanom území. Na jeho stavbe majú najväčšiu účasť sedimenty korytovej fácie reprezentované piesčitými štrkmi Piesky sú zriedkavejšie a veľmi zriedkavé sú aj sedimenty nivnej fácie, resp. mŕtvych ramien, zastúpené hlinitými alebo ílovitými sedimentmi. V príbrežnej oblasti v tomto území sú prítomné piesčité štrky prekryté hlinitými a hlinito-piesčitými sedimentmi a vo vrchnej časti antropogénnymi sedimentmi (navážkami).

Hlavným súvislým hydrogeologickým kolektorom sú tu fluviálne náplavy Dunaja vo forme piesčitých štrkov a pieskov. Hladina podzemnej vody má charakter voľnej hladiny a nachádza sa v hĺbke 5 – 7 m pod terénom. Jej úroveň úzko súvisí s výškou hladiny vody v rieke Dunaj. Generálny smer prúdenia podzemnej vody na území hodnoteného areálu je zo západu na východ. Kolektor charakterizuje medzizrnová priepustnosť s hodnotou T = 8,4 . 10^–2 m². s^–1 a k_f = 8,4 . 10^–3 m . s^–1.

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

• dominantný kontaminant – ropné látky;

• maximálna koncentrácia nameraná počas sanačných prác (sanačné práce stále prebiehajú):

• zeminy: PAU = 21 331,06 mg . kg^–1 sušiny (v zhlukoch), NEL_UV = 835 046 mg . kg^–1 sušiny,

• podzemné vody: PAU = 0,065 mg . l^–1, UI = 0,189 7 mg . l^–1;

• plocha kontaminovaného územia – asi 57 692 m²;

• hĺbka hladiny podzemnej vody: 6,5 m pod terénom;

• hĺbka nepriepustného podložia: 14 až 17 m pod terénom.

Vákuová extrakcia

V rámci systému sa vybudovalo 47 objektov na vákuovú extrakciu a bioventing a 10 združených vrtov s prepojenými rozvodmi uloženými pod zemou. Pôdny vzduch sa nepretržite riadene odsával prostredníctvom vývev, ktoré boli sústredené v samostatných kontajnerových jednotkách.

Monitoring sanačných prác

Počas realizácie sanačných prác sa sledovali parametre odsávaného pôdneho vzduchu:

• koncentrácia O₂, PID (obsah VOC), CH₄, obsah všetkých uhľovodíkov, CO₂ – meranie pred vstupom do filtra terénnym plynovým analyzátorom Ecoprobe 5,

• odober vzoriek pôdneho vzduchu na silikagélový, resp. hliníkový sorbent – analýza v akreditovanom laboratóriu.

Aerácia

V rámci systému sa vybudovalo 24 objektov na aeráciu a biosparging a 10 združených vrtov s prepojenými rozvodmi uloženými pod zemou. Pôdny vzduch sa nepretržite riadene zatláčal prostredníctvom vývev, ktoré boli sústredené v samostatných kontajnerových jednotkách. Efektivita metódy sa monitorovala meraním obsahu rozpusteného O₂ v podzemnej vode.

Sanačné čerpanie a následné čistenie kontaminovanej vody z nádrže cez tlakovo-sorpčný filter

Plne automatizovaný systém úpravy čerpanej kontaminovanej vody riadený počítačom pozostával z tlakovo-sorpčného odlučovača, dvojice kaskádových filtrov, tlakového sorpčného filtra, stripovacej veže so sorbentom a zeolitového filtra na odstraňovanie PAU.

Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie:

• prietočného množstva,

• teploty vody a výšky hladiny,

• frekvencie čerpadiel a funkčnosti akčných členov,

• účinnosti čistenia čerpanej vody v ukazovateľoch PAU, UI, NEL_UV a TOC.

Vybudovanie vsakovacieho systému

Prečistená voda vsakovala prostredníctvom vsakovacích objektov späť do horninového prostredia. Pri prevádzke vsakovacieho systému sú dôležitými monitorovanými parametrami kvalita vsakovanej vody, vsakované množstvo vody a výška hladiny vody vo vsakovacích objektoch.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Vyťažená zemina v množstve 24 000 t sa vyhodnotila na biodegradačných plochách subdodávateľov.

Trvanie sanácie a účinnosť

Sanačné práce od roku 2006 stále prebiehajú podľa plánovaného harmonogramu. Predpokladaný termín skončenia je január 2010. Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.1.26 a obr. 5.1.27.

Obr. 5.1.26 ‒ Bratislava, Mlynské Nivy, areál SPP, a.s. – dekontaminácia dechtovej vane (archív ENVIRONCENTRUM, s. r. o.).

Obr. 5.1.27. Bratislava, Mlynské Nivy, areál SPP, a.s. – sanačná stanica na vákuovú extrakciu a aeráciu (archív ENVIRONCENTRUM, s. r. o.).

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN 978-80-89343-39-3