Zvolen – Neresnica, čerpacia stanica pohonných hmôt

Použité sanačné metódy

Pri sanácii sa použili tieto metódy ex situ: sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd a vyťaženie kontaminovanej zeminy.

Sanačné práce na lokalite Zvolen – Neresnica, čerpacia stanica pohonných hmôt, realizovala spoločnosť HES-COMGEO, spol. s r. o. (www.hes-comgeo.sk).

 

 

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Územia sa nachádza v intravulkanickej zvolenskej depresii, ktorá je obkolesená neovulkanickými pohoriami Poľana, Javorie, Štiavnické vrchy a Kremnické vrchy. Kvartérne sedimenty sú zastúpené najmä piesčitými štrkmi. Smer prúdenia podzemnej vody je na SZ. Hladina podzemnej vody je voľná a závisí od stavu hladiny v potoku Neresnica. Jej hĺbka sa pohybuje v rozmedzí 2,0 až 5,0 m pod terénom. Koeficient filtrácie má rozpätie 8 . 10–4 až 2 . 10–3 m . s–1. Hĺbka nepriepustného podložia je približne 10 m.

 

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

      dominantné kontaminanty – pohonné hmoty a oleje (parameter NEL);

      maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

      zeminy: NEL = 220 000 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody, NEL = 30 mg . l–1;

      maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

      zeminy: NEL = 500 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: voľná fáza ropných látok odstránená z hladiny podzemnej vody, NEL = 0,5 mg . l–1;

      plocha kontaminovaného územia – 1 400 m2;

      hĺbka hladiny podzemnej vody: 2,5 m;

      hĺbka nepriepustného podložia: 10,0 m.

Sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd

Podzemná voda sa čerpala z 2 vrtov. Čerpaná voda sa privádzala do čistiacej stanice gravitačno-sorpčného odlučovača a stripovacej veže s filtrom s aktívnym uhlím. Z vrtov sa súčasne skimerovým čerpadlom odčerpávala voľná fáza ropných látok. Počas výkopu kontaminovanej zeminy sa čerpanie z vrtov prerušilo a voda a voľná fáza sa odčerpávali priamo z výkopu. Monitoring sanačných prác bol zameraný na kontrolu kvality čerpanej a vypúšťanej vody z hľadiska ukazovateľa NEL. Monitoring kvality podzemnej vody sa realizoval na 5 monitorovacích vrtoch.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Počas rekonštrukcie čerpacej stanice sa vyťažila kontaminovaná zemina a odviezla sa na dekontamináciu do dekontaminačného strediska EBA, s. r. o., v Lukavici. Výsledok dekontaminácie zeminy a ďalšie nakladanie s ňou nebolo predmetom riešenia úlohy. Z výkopu sa odčerpala kontaminovaná voda a fáza ropných látok. Kontaminácia vyťaženej zeminy sa dokumentovala odberom vzoriek zeminy a analýzami NEL počas výkopov. Vzorkovaním zo stien a dna výkopov sa dokumentovalo odstránenie znečistenia.

 

 

Trvanie sanácie a účinnosť

Stanovený sanačný limit v podzemných vodách aj v zeminách sa dosiahol v priebehu dvoch rokov.

Ukážky sanácie sú uvedené na obr. 5.1.195.1.20.

 

Obr. 5.1.19. Zvolen ‒ ­ kontaminované horninové prostredie po dostránení podzemných nádrží na PHM (foto HES-COMGEO, spol. s r.o).

Obr. 5.1.20. Sanačná stanica (foto HES-COMGEO, spol. s r.o).

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3