Uherský Brod, areál spoločnosti Česká zbrojovka, a. s.
Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy in situ: reduktívna dehalogenizácia srvátkou a aeróbna biodegradácia chlórovaných uhľovodíkov (bakteriálne kmene využívajúce proces kometabolizmu – zdroj C srvátka), aerácia.
Sanačné práce realizovala spoločnosť EPS, s. r. o. (www.epssro.cz).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Územie je zložené zo sedimentov kvartérneho a terciérneho veku. Terciérne sedimenty tvoria podložie kvartérnych fluviálnych uloženín rieky Olšavy. Litologicky ide o mohutné súvrstvia s flyšovým striedaním ílovcov, slieňovcov a pieskovcov. Kvartérne sedimenty v spodnej časti pozostávajú zo štrkopiesčitých uloženín (s medzizrnovou priepustnosťou k = 1,6 x 10–4 m . s–1) v hrúbke 1,0 až 6,0 m, ktoré sú prekryté pomerne hrubou vrstvou bahenných povodňových náplavov (k = 1,8 x 10–8 m . s–1) s hrúbkou až 7 m. Tie majú funkciu izolátora. Pre obeh a akumuláciu plytkej podzemnej vody majú najväčší význam medzizrnovo priepustné štrkové sedimenty údolnej nivy rieky Olšavy, ktoré vytvárajú hydrogeologický kolektor s hrúbkou 2,8 až 6,0 m.
Podzemná voda v kvartéri rieky Olšavy patrí do skupiny uhličitanových vôd, typ Ca–HCO3–SO4. Sú to vody slabo kyslé až alkalické (pH v rozmedzí 6,7 až 7,3). Je pre ne typická vysoká koncentrácia Fe, Mn a NH4+ a celková mineralizácia. Hĺbka hladiny podzemnej vody sa tu pohybuje okolo 3,7 m pod terénom.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantné kontaminanty – PCE, TCE a DCE, kontaminácia sa vyskytovala na báze kolektora v hĺbke asi 8 m pod terénom, to znamená len pásmo nasýtenia, hĺbka nepriepustného podložia asi 8,5 až 9 m pod terénom;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: TCE = 17 000 µg . l–1, PCE = 1 400 µg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: TCE = 750 µg . l–1, PCE = 200 µg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: lokálne ohnisko asi 1 000 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,7 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 8,5 až 9 m pod terénom.
Reduktívna dehalogenizácia srvátkou
Prvá etapa sanačných prác (marec až máj 2006) bola zameraná na odstránenie zvyškovej koncentrácie PCE za anaeróbnych podmienok aplikáciou srvátky (zdroj energie pre mikroorganizmy) a živín (základný stavebný prvok bunkovej hmoty). Srvátka a živiny sa aplikovali celkovo 3-krát do 7 aplikačných sond (perforovaných na päte sondy) s priemerom 40 mm a hĺbkou 8 m. Po skončení reduktívnej dehalogenizácie boli sondy vystrojené technológiou EPS-ClU (na lokalitu sa inštaloval samoprevzdušňovací bioreaktor, dúchadlo, poprepájali sa aplikačné sondy aplikačnými rozvodmi a napojili sa na dúchadlo a bioreaktor).
Monitoring sanačných prác I. etapy bol zameraný na:
• sledovanie koncentrácie Σ Cl-Eth,
• stanovenie koncentrácie ťažkých kovov, Cr (chrómovňa v blízkosti lokality – možnosť výskytu inhibítorov biodegradačných procesov) a koncentrácie NEL,
• stanovenie koncentrácie heterotrofných a degradujúcich mikroorganizmov prítomných na lokalite,
• stanovenie koncentrácie nutrientov Na P a základných parametrov podzemnej vody.
Aeróbna biodegradácia chlórovaných uhľovodíkov
Druhá etapa sanačných prác (máj 2006 až júl 2007) sa začala intenzívnou saturáciou horninového prostredia vzdušným kyslíkom vo všetkých sondách a dvoch HG vrtoch – aerácia. Súčasne sa začali aplikovať médiá – pripravené inokulum zo samoprevzdušňovacieho bioreaktora, živiny (najmä N a P) a srvátka (primárny zdroj C a energie pre degradujúce mikroorganizmy) – do horninového prostredia.
Monitoring sanačných prác II. etapy bol zameraný na:
• meranie množstva aplikovaných médií,
• sledovanie koncentrácie ∑Cl-Eth (PCE, TCE, 1,2-cis/trans DCE, VC) v podzemnej vode z vrtov – dynamické odbery vzoriek podzemných vôd sa robili zonálne, a to v troch úrovniach pod hladinou podzemnej vody, z bázy a z kalníka vrtu,
• sledovanie koncentrácie živín (N a P) v podzemnej vode z vrtov Z-4 a Z-24,
• meranie biodegradačnej rýchlosti rozkladu chlórovaných uhľovodíkov (respiračné laboratórne testy),
• sledovanie koncentrácie heterotrofných a degradujúcich mikroorganizmov v podzemnej vode z vrtov,
• sledovanie základných parametrov podzemnej vody (obsah O2, T, pH a Eh, vodivosť, hĺbka hladiny podzemnej vody) z vrtov,
• sledovanie koncentrácie Cl– v podzemnej vode.
Sanácia trvala v období január 2006 až júl 2007. Intenzívne sanačné práce sa uskutočnili od mája 2006 do októbra 2006. Podarilo sa trvalo znížiť koncentráciu TCE v podzemnej vode zo 17 000 µg . l–1 na 750 µg . l–1, teda o 16 250 µg . l–1 (22-krát). Cez zimné obdobie prebiehala len saturácia horninového prostredia. Na jar po zistení obsahu chlórovaných uhľovodíkov v podzemnej vode a zaznamenaní pretrvávajúceho poklesu koncentrácie sa práce v júli 2007 skončili.
Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.2.9 a 5.2.10.
Obr. 5.2.9. Uherský Brod, areál spoločnosti Česká zbrojovka, a.s. – aplikácia srvátky do aplikačných sond (poprepájané aplikačné sondy napojené na dúchadlo, zabezpečujúce saturáciu horninového prostredia vzdušným O2 a slúžiace aj na aplikáciu baktérií a živín) (foto: EPS, s. r. o.).
Obr. 5.2.10. Uherský Brod, areál spoločnosti Česká zbrojovka, a.s. – technologické vystrojenie lokality (air liftový bioreaktor, dúchadlo, aplikačné sondy) (foto EPS, s. r. o.).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3