Ostrava, Lagúny Ostramo, súčasná skládka spoločnosti Diamo

Použité sanačné metódy

Pri sanácii sa spomedzi metód in situ použili aerácia (prevzdušňovanie), podporovaná biosanácia a vymývanie pôdy a spomedzi metód ex situ sanačné čerpanie, čistenie podzemnej vody a vyťaženie kontaminovanej zeminy.

Sanačné práce na lokalite súčasnej skládky firmy Diamo v Ostrave realizovala spoločnosť AQUATEST, a. s. (www.aquatest.cz).

 

 

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Lagúny Ostramo vrátane okolia spadajú podľa hydrogeologickej rajonizácie ČR do hydrogeologického rajónu Kvartér Odry. Hlavný, regionálne významný kolektor je údolná terasa rieky Odry s priemernou hrúbkou 5 m. Bázu štrkopieskového kolektora tvoria nepriepustné sedimenty miocénneho (spodnobádenského) predkvartérneho podložia. Povodňové hliny v nadloží štrkopieskov sú poloizolátor. Zvodeň údolnej terasy je ďalej na S, nižšie v spáde hladiny podzemných vôd od lokality v hydraulickom kontakte s riekou Odrou a s podzemnou vodou tzv. subglaciálneho koryta. Dotácia podzemnej vody  prebieha skrytým príronom z vyššieho terasového stupňa a priamou infiltráciou zrážok. Koeficient filtrácie štrkovej terasy je 1 . 10–4 až 9 . 10–3 m/s, priemerne 1 . 10–3 m/s.

Hladina podzemných vôd je prevažne mierne napätá až napätá. Prirodzený smer prúdenia podzemnej vody je ďalej do údolnej terasy na S až SZ. Hladina podzemnej vody údolnej terasy v tejto oblasti bola overená od 203 m n. m do 205 m n. m. Podľa Kurlovovej klasifikácie možno celkove pôvodnú podzemnú vodu (hydrochemické pozadie) na lokalite zaradiť k typu Ca–SO4–HCO3.

 

 

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

      dominantný kontaminant – ropné uhľovodíky (NEL a BTEX), chlórované uhľovodíky, sírany a aniónaktívne tenzidy;

      maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

      zeminy: NEL = 142 000 mg . kg–1 sušiny, PAU = 330 mg . kg–1 sušiny,

      podzemná voda: NEL = 150 mg . l–1, PAL – A = 44 mg . l–1 , benzén = 0,045 mg . l–1, Fe = 18 600 mg . l–1, Pb = 9 mg . l–1, Zn = 41,6 mg . l–1, NH4+ = 55,1 mg . l–1 , sírany = 70 000 mg . l–1; vodivosť = 49 000 mS . m–1, pH = 3,65;

      maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

      sanácia prebieha;

      sanačné limity:

      zeminy: NEL = 15 000 mg . kg–1 sušiny,

      podzemná voda: NEL = 3 mg . l–1, PAL – A = 3,2 mg . l–1 ,  Fe = 5 mg . l–1, NH4+ = 8,0 mg . l–1 , sírany = 3 000 mg . l–1; vodivosť = 49 000 mS . m–1, pH = 3,65;

      plocha kontaminovaného územia: asi 120 000 m2;

      hĺbka hladiny podzemnej vody: 4 až 9 m pod terénom;

      hĺbka nepriepustného podložia: 8 až 15 m pod terénom.

Podporovaná biosanácia, aerácia (prevzdušňovanie)

         Uskutočnila sa sanácia priestoru nasýtenej a prevzdušnenej zóny vnútri podzemnej tesniacej steny – dávkovanie biodetergentu, biopreparátu, živín a O2 – prevzdušňovanie.

Monitoring sanačných prác zahŕňal sledovanie:

      koncentrácie NEL, NO3, NO2, NH4+, O2, CO2 v podzemnej vode aj v zemine,

      tlaku vzduchu a stavu plynov,

      bakteriálne oživenie prostredníctvom mikrobiologických testov vo vode aj v zemine.

Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, vymývanie pôdy

Metódy sa použili súčasne s ostatnými spôsobmi sanácie. Čerpaním sa vytvorila hydraulická depresia a tým sťahovanie uvoľnených kontaminantov, prípadne sa odsávala voľná fáza DNAPL či LNAPL. Voda sa čistila cez gravitačný odlučovač a reakčné nádrže s dávkovaním suspenzie práškového aktívneho uhlia a oxidačného prostriedku.

V priestoroch kontaminovaných navážok sa realizuje preplachovanie roztokom biotenzidu.

Monitoring sanačných prác je zameraný na sledovanie:

      výskytu voľnej fázy LNAPL alebo DNAPL, NEL, kovov, síranov a PAL-A,

      množstva čerpanej a vsakovanej vody,

      množstva voľnej fázy ropných uhľovodíkov.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

Kontaminovaná zemina sa po vyťažení priebežne dekontaminuje metódou nepriamej termickej desorpcie. Táto technológia je založená na princípe nepriameho ohriatia zeminy na 540 °C, odparení vody aj kontaminantu zo zeminy, spätného ochladenia zeminy a oddelenia kontaminantu od vodného roztoku. Dekontaminovaná zemina sa opätovne použije ako zásypový materiál. Separovaný kontaminant sa odváža na likvidáciu alebo na druhotné spracovanie. Vodný roztok sa odvádza na prečistenie na priľahlú čistiareň, kde sa odstráni prípadná fáza, upraví sa pH a pomocou koagulácie a sorpcie sa vykoná dočistenie. Prečistená voda sa spätne využije na zvlhčovanie zeminy.

Monitoring sanačných prác

Vyťažená kontaminovaná zemina sa podrobí analýzam na stanovenie:

      obsahu NEL v sušine,

      obsahu látok vo výluhu daného podnikovou normou,

      množstva zemín,

      bilancie odstráneného znečistenia.

Priebežne sa vedie evidencia o vyťaženom množstve zeminy a o spôsobe nakladania s nebezpečným odpadom.

 

 

Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady

Prieskumnými prácami na tejto lokalite sa overila kontaminácia podzemnej vody v množstve 313 000 m3 a 470 000 t kontaminovanej zeminy.

Sanačné práce stále trvajú, predpokladaný čas realizácie prác je 10 rokov. Vzhľadom na to, že sanácia je na začiatku, nie je možné vyjadriť dosiahnutú hodnotu zníženia pôvodnej kontaminácie. Napríklad vo vode ide o postupné znižovanie koncentrácie a v zemine ide o jednorazové zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok.

Vykonané práce boli finančne ohodnotené na približne 95 543 806 eur.

Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.2.11, 5.2.12 a 5.2.13.

 

Obr. 5.2.11. Lagúny Ostramo (foto AQUATEST, a.s.).

Obr. 5.2.12. Budovanie podzemnej tesniacej steny (foto AQUATEST, a.s.).

Obr. 5.2.13. Biodegradačná stanica – príprava biopreparátu (foto AQUATEST, a.s.).

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3