Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy in situ: vákuová extrakcia, podporovaná biosanácia, aerácia, striping vo vrte, reduktívna dehalogenizácia a vymývanie pôdy.
Sanačné práce realizovala spoločnosť EPS, s. r. o. (www.epssro.cz).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Územie regionálne spadá do centrálnej časti Viedenskej panvy vyplnenej terciérnymi sedimentmi s kvartérnym pokryvom tvoreným fluviálnymi a eolickými sedimentmi. Terciérne podložie sa pohybuje v hĺbke asi 9,5 až 11,5 m pod terénom. Kvartérny pokryv budujú eolické a fluviálne uloženiny. Eolické sedimenty majú veľký plošný rozsah a tvoria ich najmä spraše. Fluviálne sedimenty vytvárajú v širšom území údolné nivy a terasové akumulácie. Terasové akumulácie pozostávajú najmä z pieskov a štrkov, menej často zo štrkov s prímesou piesku. Dobre opracované obliaky štrku dosahujú veľkosť do 100 mm. Hrúbka terasy sa pohybuje v rozmedzí 5 až 10 m. V nadloží štrkopiesčitých sedimentov boli overené povodňové hliny. Najvrchnejšiu vrstvu tvoria antropogénne navážky. Majú charakter zemín s rôznou prímesou (popol, úlomky tehál). Najvýznamnejším telesom je železničný násyp (asi 3 m).
Kvartérne sedimenty podľa hydrogeologickej rajonizácie ČR patria do hydrogeologického rajónu Fluviálne sedimenty Moravy v Dolnomoravskom úvale. Terciérne sedimenty v podloží majú funkciu hydrogeologického izolátora. Zvodnenie sa viaže na polohy pieskov a štrkov bez hydraulickej spojitosti s vodou v rieke. Pleistocénne fluviálne sedimenty na lokalite tvoria hydrogeologický kolektor plytkej (prvej) kvartérnej zvodne a predstavujú hlavnú zónu transportu kontaminácie. Priepustnosť kolektora je silná, s priemerným koeficientom filtrácie 1,79 . 10–3 m . s–1. Hladina podzemnej vody je v hĺbke asi 3 m pod terénom. Podzemná voda prúdi smerom na J do údolnej nivy a k rieke Dyji. Skutočná rýchlosť prúdenia podzemnej vody je 2,51 . 10–5 m . s–1. Celková hrúbka kolektora na lokalite je 6,6 až 7,5 m.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantné kontaminanty – PCE, TCE a DCE;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: TCE = 2,8 mg . l–1, PCE = 28,1 mg . l–1, DCE = 4,6 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: TCE = 0,5 mg . l–1, PCE = 0,002 mg . l–1, DCE = 0,5 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: 20 000 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 4,0 m;
• hĺbka nepriepustného podložia: 10,0 m.
Reduktívna dehalogenizácia srvátkou
Prvá etapa sanačných prác bola zameraná na odstránenie zvyškovej koncentrácie PCE za anaeróbnych podmienok, a to aplikáciou srvátky (zdroj energie pre mikroorganizmy) a živín (základný stavebný prvok bunkovej hmoty). Srvátka a živiny sa aplikovali do aplikačných sond (perforovaných na päte sondy).
Po skončení reduktívnej dehalogenizácie bola lokalita vystrojená technológiou EPS-ClU (na lokalitu sa inštaloval samoprevzdušňovací bioreaktor, dúchadlo, aplikačné sondy sa poprepájali aplikačnými rozvodmi a napojili sa na dúchadlo a bioreaktor).
Monitoring sanačných prác I. etapy bol zameraný na:
• sledovanie koncentrácie Σ Cl-Eth,
• stanovenie koncentrácie ťažkých kovov, Cr (chrómovňa v blízkosti lokality – možnosť výskytu inhibítorov biodegradačných procesov) a koncentrácie NEL,
• stanovenie koncentrácie heterotrofných a degradujúcich mikroorganizmov prítomných na lokalite,
• stanovenie koncentrácie nutrientov N a P a základných parametrov podzemnej vody.
Aeróbna biodegradácia chlórovaných uhľovodíkov
Druhá etapa sanačných prác sa začala intenzívnou saturáciou horninového prostredia vzdušným kyslíkom vo všetkých sondách prítomných na lokalite – aerácia. Súčasne sa začala aplikácia médií – pripraveného inokula z samoprevzdušňovacieho bioreaktora, živín (najmä N a P) a srvátky (primárneho zdroja C a energie pre degradujúce mikroorganizmy) do horninového prostredia.
Monitoring sanačných prác II. etapy bol zameraný na:
• meranie množstva aplikovaných médií,
• sledovanie koncentrácie ∑Cl-Eth (PCE, TCE, 1,2-cis/trans DCE, VC) v podzemnej vode z vrtov – dynamické odbery vzoriek podzemných vôd sa realizovali zonálne, a to v troch úrovniach pod hladinou podzemnej vody, z bázy a z kalníka vrtu,
• sledovanie koncentrácie živín (N a P) v podzemnej vode z vrtov Z-4 a Z-24,
• meranie biodegradačnej rýchlosti rozkladu chlórovaných uhľovodíkov (respiračné laboratórne testy),
• sledovanie koncentrácie heterotrofných a degradujúcich mikroorganizmov v podzemnej vode z vrtov,
• sledovanie základných parametrov podzemnej vody (obsah O2, teplota, pH, Eh, vodivosť, hĺbka hladiny podzemnej vody) z vrtov,
• sledovanie koncentrácie Cl– v podzemnej vode.
Vymývanie pôdy
Na začiatku prác sa použila technológia vymývania zemín na intenzifikáciu sanácie primárnych zdrojových oblastí v pásme prevzdušnenia. Na vymývanie sa využívala prečistená podzemná voda zo sanačného čerpania.
Vákuová extrakcia
Metóda vákuovej extrakcie sa použila na intenzifikáciu a dočistenie pásma prevzdušnenia v ohniskách kontaminácie ClU v horninovom podloží. Realizovala sa spôsobom odsávania kontaminovaného pôdneho vzduchu, ktorý sa prečistil v stripovacej kolóne, kde v hornej časti je zabudovaný filter s aktívnym uhlím. Prečistená voda z kolóny sa odvádzala do akumulačnej nádrže a ďalej sa využívala na presakovanie – premývanie ohnísk v pásme prevzdušnenia.
Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie koncentrácie TOL na výstupe vzduchu zo stripovacej kolóny a na výstupe za filtrom s aktívnym uhlím a sledovanie koncentrácie ClU vo vodách na vstupe do stripovacej kolóny a na výstupe po prečistení.
Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady
Intenzívne práce sa realizovali od mája do októbra počas 3 rokov. Cez zimné obdobie prebiehala len saturácia horninového prostredia a na jar sa intenzívne práce opäť obnovili. Za tri roky sa sanačnými prácami výrazne znížila koncentrácia znečisťujúcich látok – TCE z 2,8 mg . l–1 na 0,5 mg . l–1, PCE z 28,1 mg . l–1 na 0,002 mg . l–1 a DCE z 4,6 mg . l–1 na 0,5 mg . l–1 (sanačný limit bol dosiahnutý).
Sanačné práce neprekročili časový ani finančný rozpočet (6 mil. Kč).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3