Pri sanácii sa použili metódy in situ reduktívna dehalogenizácia a vymývanie pôdy a metódy ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody.
Sanačné práce na lokalite Mladá Boleslav, ŠKODA AUTO, a. s., ohnisko kontaminácie 15/A, realizovala spoločnosť GEOtest Brno, a. s. (www.geotest.cz).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Oblasť 15, kde je ohnisko 15/A, je situovaná v juhovýchodnej časti Základného závodu ŠKODA AUTO, a. s. Z hydrogeologického hľadiska sú v oblasti vyvinuté dva samostatné kolektory – kvartérny a kriedový, oddelené izolátorom vrchnoturónskych vápnitých ílovcov. Kontaminácia chlórovanými uhľovodíkmi je spojená s kvartérnym kolektorom.
Kvartér dosahuje priemernú hrúbku asi 5,6 m. Zastupujú ho navážky (hlinito-piesčitý štrk) a polohy hliny, piesčitého ílu a ílovitého piesku. Medzizrnová priepustnosť tohto komplexu závisí od prítomnosti piesčitých polôh, v ktorých môže dochádzať k rýchlejšej migrácii prípadnej kontaminácie. Hladina podzemnej vody v kvartérnom kolektore sa aktuálne pohybuje v hĺbke 3,42 až 4,26 m pod terénom.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – chlórované uhľovodíky (ClU);
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• podzemné vody: PCE = 1 690 μg . l–1, TCE = 98,9 μg . l–1, DCE = 458 μg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• podzemné vody: PCE = 1,63 μg . l–1, TCE = 5,28 μg . l–1, DCE = 157 μg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: 2 700 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,4 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 5,6 m pod terénom.
Reduktívna dehalogenizácia (biodegradácia in situ s podporovanou atenuáciou)
Po vstupnom monitoringu (mikrobiologický skríning lokality) prebiehala od marca 2009 opakovaná infiltrácia roztokov heterogénneho substrátu (všeobecne denaturovaného etanolu) a makrobiotických prvkov pomocou systému infiltračných vrtov. Účelom prác bolo transformovať zvodnenec do anaeróbnych podmienok a čo najviac znížiť redoxný potenciál podzemnej vody a tým zabezpečiť optimálne podmienky na rast bakteriálnych spoločenstiev na biodegradáciu.
Monitoring sanačných prác pozostával zo sledovania:
• koncentrácie ClU vrátane vinylchloridu (VC) v podzemnej vode,
• koncentrácie Cl–, SO42–, Fe2+ a Fe3+, zo stanovenia CHSKCr,
• koncentrácie makrobiotických prvkov (NH4-N, PO4-P, NO3-N),
• mikrobiologického oživenia (stanovenia počtu aeróbnych a anaeróbnych heterotrofných baktérií),
• Eh, pH, teploty a koncentrácie kyslíka in situ.
Monitoring sa vykonáva vo vybraných vrtoch v intervale zhruba 1x mesačne.
Cirkulačné čerpanie, čistenie a spätná infiltrácia podzemnej vody
Vzhľadom na nízku dynamiku prostredia pásma nasýtenia bola homogenizácia zvodnenca podporovaná cyklickým čerpaním podzemnej vody z vybraných vrtov. Vyčerpaná voda sa po prečistení v sanačnej stanici spätne infiltrovala do pásma nasýtenia prostredníctvom infiltračných vrtov. Sanačná stanica sa skladala zo stripovacieho zariadenia a čerpadiel. Aby sa zamedzilo okysličeniu spätne infiltrovanej prečistenej vody vplyvom stripovania, bol na výtoku osadený filter s Fe náplňou, ktorý redukoval množstvo rozpusteného kyslíka.
Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie:
• množstva vody infiltrovanej do jednotlivých vrtov (v intervale asi 1x týždenne),
• úrovne hladiny podzemnej vody vo vrtoch (v intervale asi 1x za mesiac).
Desorpcia kontaminantu z horninového prostredia
Podpora desorpcie kontaminantov z horninového prostredia do podzemnej vody sa robila prostredníctvom občasnej infiltrácie roztoku neiónogénnej povrchovo aktívnej látky (NPAL). Monitoring sanačných prác zahŕňal analýzy koncentrácie tenzidov (NPAL) v podzemnej vode jednotlivých vrtov. Monitoring sa uskutočnil v dvoch cykloch.
Sanácia trvala v marci až októbri 2009. Sanačné limity sa dosiahli v pomerne krátkom čase.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3