Pri sanácii sa použila metóda in situ vákuová extrakcia a metódy ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody a striping.
Sanačné práce realizovala spoločnosť GEOtest Brno, a. s. (www.geotest.cz).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Neohraničenú zvodnenú vrstvu tvoria kvartérne piesky a štrky. Dotujú ju atmosférické zrážky a presakovanie z vodovodného potrubia a kanalizácie. Rozdiely v hĺbke hladiny podzemnej vody sú spôsobené tvarom reliéfu podložných terciérnych ílov. Sú ovplyvnené aj hlbokými základmi budov a cyklickým čerpaním podzemnej vody z odvodňovacích studní pri hlboko založených objektoch.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – chlórované uhľovodíky (ClU);
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: ClU = 325 mg . kg–1 sušiny (areál II),
• podzemné vody: ClU = 1 897 μg . l–1 (areál II), ClU = 27 847 μg . l–1 (areál III);
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: ClU = 80,6 mg . kg–1 sušiny (areál II),
• podzemné vody: ClU = 129 μg . l–1 (areál II), ClU = 15 137 μg . l–1 (areál III);
• plocha kontaminovaného územia: 4 500 m2 (areál II) a 13 900 m2 (areál III);
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,53 až 14,2 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 10,0 až 15 m pod terénom.
Vákuová extrakcia (venting)
V areáli II sa realizovala vákuová extrakcia od októbra 1996 do júla 1997. Pôdny vzduch sa čerpal z asi 13 vrtov pomocou vývevy s podtlakom 0,5 atmosféry a bol vedený cez odlučovač voda/vzduch, odlučovač pár a vreckový prachový filter do rekuperátora. Tam sa čistil na požadovaný emisný limit.
Voda odlúčená zo separátora sa odviedla do stripovacej kolóny, v ktorej sa prečistila. Rekuperačné zariadenie sa skladalo z dvoch sorpčných/desorpčných jednotiek so špeciálnymi vložkami a automatickým prepínaním cyklov.
V areáli III bola situácia komplikovanejšia vzhľadom na prítomnosť voľnej kvapalnej fázy ClU. Vákuová extrakcia prebiehala v období jún 1996 až december 1997. Pôdny vzduch sa čerpal z vrtov pomocou 2 vývev (každá s podtlakom 0,5 atmosféry). Na zvýšenie účinnosti vákuovej extrakcie a urýchlenie sanačných prác sa do injekčných sond vháňal stlačený vzduch pomocou kompresorov (od októbra 1996).
V priebehu týchto prác sa monitorovali tie parametre, podľa ktorých bola technológia riadená, t. j.:
• množstvo a teplota odčerpávaného vzduchu z vákuovaných vrtov (1 – 2x týždenne),
• meranie podtlaku vo vákuovaných vrtoch (1 – 2x týždenne),
• meranie koncentrácie ClU v jednotlivých vákuovaných vrtoch,
• sledovanie koncentrácie ClU pred vstupom do rekuperátora a na výstupe do ovzdušia (1 – 2x týždenne),
• meranie teploty a barometrického tlaku (3x denne).
Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, striping
Z vrtov po obvode oboch kontaminovaných areálov sa čerpala podzemná voda. Voda bola vedená do sanačnej stanice, ktorá sa skladala z odlučovača (vzhľadom na prítomnosť RU) a stripovacej kolóny. V areáli III bola ako prvý stupeň inštalovaná separačná nádrž na zachytávanie voľnej kvapalnej fázy ClU. Po prečistení sa voda vypúšťala do závodnej kanalizácie.
Počas týchto prác sa monitorovali tieto parametre:
• celkové množstvo čerpanej vody (prietok) (1x až 4x denne),
• meranie stavu hladiny podzemnej vody (2x týždenne až 1x mesačne),
• sledovanie koncentrácie ClU (a NEL) v čerpanej a vypúšťanej vode (1x týždenne až 1x mesačne),
• sledovanie koncentrácie ClU (a NEL) v podzemnej vode vo vrtoch (1x mesačne).
Sanácia trvala od júna 1996 do decembra 1997. V priebehu sanačných prác sa odstránilo spolu 2 269,11 kg ClU (v areáli II a III):
• 264 767 m3 pôdneho vzduchu, spolu 1 657,48 kg ClU;
• 5 477,12 m3 podzemnej vody, spolu 114,63 kg ClU;
• 497 kg ClU vo voľnej kvapalnej fáze.
Účinnosť sanačnej technológie:
• v areáli II: 90,67 – 99,68 %;
• v areáli III: 93,99 – 99,99 %.
V areáli II sa dosiahli stanovené sanačné limity, ktoré neboli prekročené ani počas nasledujúcich posanačných monitoringov.
V areáli III sanačné limity pre ClU vo vode neboli dosiahnuté. Preto bola vybudovaná sanačná drenáž, z ktorej sa od roku 1999 čerpá podzemná voda. Tá sa čistí v stripovacom zariadení a časť prečistenej vody sa infiltruje späť do pásma nasýtenia s cieľom podporiť vymývanie kontaminantu.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3