Přerov, letisko

Použité sanačné metódy

Pri sanácii sa použili tieto metódy in situ: bioventing, podporovaná biosanácia, aerácia, monitorovaná prirodzená atenuácia a vymývanie pôdy. Spomedzi metód ex situ sa použilo sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody a striping.

Sanačné práce v priestore bývalých podzemných nádrží pohonných hmôt (objekt č. 464) na letisku Přerov realizovala spoločnosť EPS, s. r. o. (www.epssro.cz).

 

 

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Územie je súčasťou čelnej karpatskej predhlbne, ktorá je vyplnená komplexom hornín kvartérneho a neogénneho veku. Najvrchnejšiu polohu kvartérneho súvrstvia tvoria prevažne holocénne ílovité a piesčité hliny. V bezprostrednom podloží týchto sedimentov je uložené súvrstvie pleistocénnych fluviálnych piesčitých štrkov, štrkov s prímesou piesku alebo piesku so štrkom. Ide o sedimenty tzv. hlavnej terasy. Nasledujú ílovité hliny, ktoré postupne prechádzajú do rôzne zafarbených vápnitých aj nevápnitých terciérnych ílov.

Územie patrí k hydrogeologickému rajónu 1 622, ktorý zahŕňa pleistocénne sedimenty Hornomoravského úvalu a zaberá predovšetkým Stredomoravskú nivu. Hladina podzemnej vody sa pohybuje v úrovni 3 – 4 m pod terénom a je mierne napätá. Koeficient filtrácie zvodneného kolektora sa pohybuje v rozmedzí od 5 . 10–3 m . s–1 do 7 . 10–4 m . s–1. Podzemná voda prúdi smerom na JZ.

 

 

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

      dominantné kontaminanty – BTEX a NEL;

      maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

      zeminy: NEL = 5 500 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: fáza ropných látok na hladine podzemnej vody (2 mm);

      maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

      zeminy: NEL = 1 000 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: NEL = 0,5 mg . l–1, Σ BTEX 200 μg.–l;

      plocha kontaminovaného územia: 1 600 m2;

      hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,0 m pod terénom;

      hĺbka nepriepustného podložia: 6,0 m pod terénom.

 

Bioventing

Zvolená sanačná metóda sa použila na intenzifikáciu sanácie pásma prevzdušnenia v primárnych oblastiach prieniku ropných látok do horninového podložia. Kontaminovaný pôdny vzduch sa v malom množstve odsával, tak, aby sa stihol vyčistiť na stripovacej kolóne. Toto odsávanie súčasne podporovalo rozvoj mikroflóry v pásme prevzdušnenia prísunom vzdušného kyslíka ako terminálneho akceptora elektrónov.

Monitoring sanačných prác bol zameraný na:

      sledovanie koncentrácie TOL na výstupe vzduchu zo stripovacej kolóny,

      stanovenie koncentrácie TOL na výstupe za filtrom s aktívnym uhlím.

 

Podporovaná biosanácia

Podporovaná biosanácia pozostávala z aeróbnej biodegradácie ropných uhľovodíkov a aerácie. Biosanácia zameraná na odstránenie predovšetkým benzénu sa začala po odstránení voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody. Biosanácia sa robila intenzívnou saturáciou horninového prostredia vzdušným kyslíkom vo všetkých sondách a hydrogeologických vrtoch na lokalite – aeráciou. Súčasne sa začali aplikovať médiá – živiny (najmä N a P) – do horninového prostredia.

Monitoring sanačných prác bol zameraný na:

      odbery vzoriek podzemnej vody na meranie množstva aplikovaných médií,

      sledovanie koncentrácie ∑ BTEX a NEL v podzemnej vode a koncentrácie živín (N a P),

      sledovanie koncentrácie mikroorganizmov,

      respiračné laboratórne testy,

      sledovanie základných parametrov podzemnej vody (obsah O2, T, pH a Eh, vodivosť, hĺbka hladiny podzemnej vody).

 

Monitorovaná prirodzená atenuácia

Po skončení intenzívnych sanačných prác prebiehala monitorovaná prirodzená atenuácia. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie:

      bioparametrov – O2, pH, T, Eha vodivosť,

      počtu mikroorganizmov a na respiračné testy,

      koncentrácie živín,

      koncentrácie Mn, Fe a SO42– v podzemnej vode.

 

Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody

Sanačné čerpanie z vrtov v smere prúdenia podzemných vôd sa robilo s cieľom eliminovať šírenie znečistenia aplikovaných médií mimo ošetrovaného priestoru. Čerpaná kontaminovaná voda sa čistila v prietočnom aeróbnom bioreaktore. Monitoring sanačných prác bol zameraný na odbery vzoriek podzemnej vody s cieľom sledovať koncentráciu NEL a BTEX a základné fyzikálno-chemické parametre.

 

Striping, vymývanie pôdy

Čerpaná kontaminovaná voda sa privádzala do stripovacej kolóny a následne rozstrekovala dýzou v hornej časti kolóny, kde sa nachádzajú krížové PP (polypropylén) výplne. Cieľom bolo rozstrekovať vodu na mnoho kvapôčok tak, aby prchavá znečisťujúca látka prešla z kvapalnej fázy do plynnej. Vzduch vháňaný ventilátorom zo spodnej časti proti dýzam strháva na seba prchavú znečisťujúcu látku a odvádza ju do hornej časti kolóny do filtra s náplňou aktívneho uhlia. Prečistená voda z kolóny dopadá do akumulačnej nádrže a ďalej sa využíva na vsakovanie do horninového prostredia – premývanie zdrojových oblastí pásma prevzdušnenia (uzavretý cyklus).

 

Monitoring sanačných prác bol zameraný na:

      stanovenie koncentrácie NEL a BTEX (1x mesačne) vo vodách na vstupe do stripovacej kolóny,

      stanovenie koncentrácie NEL a BTEX (1x mesačne – limit NEL = 0,5 mg . l–1, limit Σ BTEX = 200 μg . l–1) na výstupe po prečistení,

      stanovenie koncentrácie ropných látok (ECOPROBE 4.0) vo vzduchu na výstupe zo stripovacej kolóny (1x mesačne).

 

 

Trvanie sanácie a účinnosť

Intenzívne práce sa realizovali od mája do októbra. Cez zimné obdobie prebiehala len saturácia horninového prostredia a na jar sa intenzívne práce opäť obnovili. Za dva roky sa sanačnými prácami podarilo dosiahnuť sanačný limit.

Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.2.75.2.8.

Obr. 5.2.7. Přerov, letisko – rozmiestnenie aplikačných sond na lokalite na zabezpečenie saturácie horninového prostredia vzdušným kyslíkom a základných živín pre mikroorganizmy (foto EPS, s.r.o.).

 

Obr. 5.2.8. Přerov, letisko – aplikačná sonda, v pozadí sanačná stanica (bioreaktor, dúchadlo, nádrž so živinami) (foto EPS, s.r.o.).

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3