Pri sanácii sa použili tieto metódy in situ: bioventing, podporovaná biosanácia, aerácia, monitorovaná prirodzená atenuácia a vymývanie pôdy. Spomedzi metód ex situ sa použilo sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody a striping.
Sanačné práce v priestore bývalých podzemných nádrží pohonných hmôt (objekt č. 464) na letisku Přerov realizovala spoločnosť EPS, s. r. o. (www.epssro.cz).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Územie je súčasťou čelnej karpatskej predhlbne, ktorá je vyplnená komplexom hornín kvartérneho a neogénneho veku. Najvrchnejšiu polohu kvartérneho súvrstvia tvoria prevažne holocénne ílovité a piesčité hliny. V bezprostrednom podloží týchto sedimentov je uložené súvrstvie pleistocénnych fluviálnych piesčitých štrkov, štrkov s prímesou piesku alebo piesku so štrkom. Ide o sedimenty tzv. hlavnej terasy. Nasledujú ílovité hliny, ktoré postupne prechádzajú do rôzne zafarbených vápnitých aj nevápnitých terciérnych ílov.
Územie patrí k hydrogeologickému rajónu 1 622, ktorý zahŕňa pleistocénne sedimenty Hornomoravského úvalu a zaberá predovšetkým Stredomoravskú nivu. Hladina podzemnej vody sa pohybuje v úrovni 3 – 4 m pod terénom a je mierne napätá. Koeficient filtrácie zvodneného kolektora sa pohybuje v rozmedzí od 5 . 10–3 m . s–1 do 7 . 10–4 m . s–1. Podzemná voda prúdi smerom na JZ.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantné kontaminanty – BTEX a NEL;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NEL = 5 500 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: fáza ropných látok na hladine podzemnej vody (2 mm);
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL = 1 000 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NEL = 0,5 mg . l–1, Σ BTEX 200 μg.–l;
• plocha kontaminovaného územia: 1 600 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,0 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 6,0 m pod terénom.
Bioventing
Zvolená sanačná metóda sa použila na intenzifikáciu sanácie pásma prevzdušnenia v primárnych oblastiach prieniku ropných látok do horninového podložia. Kontaminovaný pôdny vzduch sa v malom množstve odsával, tak, aby sa stihol vyčistiť na stripovacej kolóne. Toto odsávanie súčasne podporovalo rozvoj mikroflóry v pásme prevzdušnenia prísunom vzdušného kyslíka ako terminálneho akceptora elektrónov.
Monitoring sanačných prác bol zameraný na:
• sledovanie koncentrácie TOL na výstupe vzduchu zo stripovacej kolóny,
• stanovenie koncentrácie TOL na výstupe za filtrom s aktívnym uhlím.
Podporovaná biosanácia
Podporovaná biosanácia pozostávala z aeróbnej biodegradácie ropných uhľovodíkov a aerácie. Biosanácia zameraná na odstránenie predovšetkým benzénu sa začala po odstránení voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody. Biosanácia sa robila intenzívnou saturáciou horninového prostredia vzdušným kyslíkom vo všetkých sondách a hydrogeologických vrtoch na lokalite – aeráciou. Súčasne sa začali aplikovať médiá – živiny (najmä N a P) – do horninového prostredia.
Monitoring sanačných prác bol zameraný na:
• odbery vzoriek podzemnej vody na meranie množstva aplikovaných médií,
• sledovanie koncentrácie ∑ BTEX a NEL v podzemnej vode a koncentrácie živín (N a P),
• sledovanie koncentrácie mikroorganizmov,
• respiračné laboratórne testy,
• sledovanie základných parametrov podzemnej vody (obsah O2, T, pH a Eh, vodivosť, hĺbka hladiny podzemnej vody).
Monitorovaná prirodzená atenuácia
Po skončení intenzívnych sanačných prác prebiehala monitorovaná prirodzená atenuácia. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie:
• bioparametrov – O2, pH, T, Eha vodivosť,
• počtu mikroorganizmov a na respiračné testy,
• koncentrácie živín,
• koncentrácie Mn, Fe a SO42– v podzemnej vode.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody
Sanačné čerpanie z vrtov v smere prúdenia podzemných vôd sa robilo s cieľom eliminovať šírenie znečistenia aplikovaných médií mimo ošetrovaného priestoru. Čerpaná kontaminovaná voda sa čistila v prietočnom aeróbnom bioreaktore. Monitoring sanačných prác bol zameraný na odbery vzoriek podzemnej vody s cieľom sledovať koncentráciu NEL a BTEX a základné fyzikálno-chemické parametre.
Striping, vymývanie pôdy
Čerpaná kontaminovaná voda sa privádzala do stripovacej kolóny a následne rozstrekovala dýzou v hornej časti kolóny, kde sa nachádzajú krížové PP (polypropylén) výplne. Cieľom bolo rozstrekovať vodu na mnoho kvapôčok tak, aby prchavá znečisťujúca látka prešla z kvapalnej fázy do plynnej. Vzduch vháňaný ventilátorom zo spodnej časti proti dýzam strháva na seba prchavú znečisťujúcu látku a odvádza ju do hornej časti kolóny do filtra s náplňou aktívneho uhlia. Prečistená voda z kolóny dopadá do akumulačnej nádrže a ďalej sa využíva na vsakovanie do horninového prostredia – premývanie zdrojových oblastí pásma prevzdušnenia (uzavretý cyklus).
Monitoring sanačných prác bol zameraný na:
• stanovenie koncentrácie NEL a BTEX (1x mesačne) vo vodách na vstupe do stripovacej kolóny,
• stanovenie koncentrácie NEL a BTEX (1x mesačne – limit NEL = 0,5 mg . l–1, limit Σ BTEX = 200 μg . l–1) na výstupe po prečistení,
• stanovenie koncentrácie ropných látok (ECOPROBE 4.0) vo vzduchu na výstupe zo stripovacej kolóny (1x mesačne).
Intenzívne práce sa realizovali od mája do októbra. Cez zimné obdobie prebiehala len saturácia horninového prostredia a na jar sa intenzívne práce opäť obnovili. Za dva roky sa sanačnými prácami podarilo dosiahnuť sanačný limit.
Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.2.7 a 5.2.8.
Obr. 5.2.7. Přerov, letisko – rozmiestnenie aplikačných sond na lokalite na zabezpečenie saturácie horninového prostredia vzdušným kyslíkom a základných živín pre mikroorganizmy (foto EPS, s.r.o.).
Obr. 5.2.8. Přerov, letisko – aplikačná sonda, v pozadí sanačná stanica (bioreaktor, dúchadlo, nádrž so živinami) (foto EPS, s.r.o.).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3