Trutnov, depo Českých dráh
Pri sanácii sa použili metódy in situ podporovaná biosanácia a vymývanie pôdy a spomedzi metód ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody a vyťaženie kontaminovanej zeminy.
Sanačné práce na lokalite Trutnov, depo Českých dráh – havarijný únik motorovej nafty – realizovala spoločnosť DEKONTA, a. s. (www.dekonta.cz).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Z geologického hľadiska toto územie spadá do permokarbónu Podkrkonošskej panvy. V údolí toku Úpy tento útvar prekrývajú kvartérne hrubé štrky s pomerne malou hrúbkou a povodňové sedimenty.
Terénne nerovnosti sú v areáli vyplnené antropogénnymi sedimentmi s hrúbkou 0,5 až 2 m. Pôvodný terén budujú povodňové piesčité hliny s pevnou konzistenciou. Pod nimi leží nie veľmi hrubá vrstva dobre opracovaných štrkov s výplňou hlinitého piesku. V nich sa vyskytujú polohy piesčitých hlín. Skalné podložie sa začína v hĺbke 3 až 5,5 m pod terénom a tvoria ho hnedočervené pieskovce s vrstvičkami prachovcov a ílovcov, ktoré sú rozložené a majú charakter pevnej piesčitej hliny.
V dôsledku veľkej litologickej pestrosti (pieskovce, zlepence, ílovce, pelokarbonáty, melafýry, pyroklastiká) sa na území vyskytuje množstvo izolovaných zvodní s prevažne napätou hladinou a rozdielnou výtlačnou výškou, ktorej úrovne sa líšia rádovo až v desiatkach metrov. Celkovo prevláda puklinová priepustnosť nad medzizrnovou. Zóna zvýšenej priepustnosti hornín siaha do hĺbky 30 až 150 m pod terénom.
V mieste havárie je ako prvá zvodeň vyvinutá spojitá kvartérna zvodeň, ktorá sa nachádza v kvartérnych sedimentoch rieky Úpy a zvetraných sedimentoch permokarbónu. Hladina podzemnej vody sa nachádza v hĺbke okolo 5 až 7 m pod terénom. Výdatnosť vrtov sa pohybuje od 0,5 l . s–1 do 1,0 l . s–1. Smer prúdenia podzemnej vody je k rieke Úpe, ktorá vytvára drenážnu bázu územia.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – ropné látky stanovené ako parameter NEL,
• zeminy: NEL = 150 000 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: výskyt voľnej fázy ropnej látky na hladine podzemnej vody v hrúbke 10 – 170 cm;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL = 2 000 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: výskyt voľnej fázy ropnej látky na hladine podzemnej vody pretrváva v hrúbke 3 cm;
• plocha kontaminovaného územia: asi 4 000 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 4 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: zóna zvýšenej priepustnosti hornín siaha do hĺbky 30 až 150 m pod terénom.
Podporovaná biosanácia
Metóda spočíva vo vsakovaní biopreparátu do podzemnej vody sústavou vrtov. Biopreparát sa kultivuje priamo na lokalite vo fermentore s objemom 20 m3. Biopreparát vsakuje pulzne 1x týždenne v celkovom objeme 10 m3. Vzhľadom na pomerne nízku koncentráciu rozpusteného O2 v podzemnej vode sa prečistená a intenzívne okysličená podzemná voda odvádza zo stripovacej kolóny do vrtu VDS-31. Tým sa dosiahne aj žiaduce zvýšenie dynamiky prúdenia podzemnej vody v kontaminovanej zóne.
Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie koncentrácie NEL, O2, mikrobiologických ukazovateľov a obsahu živín v podzemnej vode.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd, vymývanie pôdy
Na lokalite prebieha ochranné sanačné čerpanie z výkopových jám a systému sanačných vrtov. Čerpaná kontaminovaná voda sa prečistí na sanačnej stanici pozostávajúcej z gravitačného odlučovača, sorpčno-gravitačných filtrov a stripovacej jednotky a potom sa vypúšťa do povrchového toku alebo podľa potreby použije na spätné presakovanie. Monitoring podzemnej vody je zameraný na sledovanie rozsahu voľnej fázy ropných látok a zmien koncentrácie NEL a C10 – C40 v podzemnej vode.
Vyťaženie kontaminovanej zeminy
Kontaminovaná zemina z výkopových jám sa vyťažila a odviezla na biodegradačné plochy. Potom sa podrobila analýzam na obsah NEL.
Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady
Prieskumnými prácami sa overila kontaminácia zemín v množstve 10 000 t nebezpečného odpadu a 30 000 m3 podzemnej vody.
Podľa harmonogramu prác boli sanačné práce rozvrhnuté na 3 roky, od januára 2007 do januára 2010.
Vzhľadom na stále prebiehajúce sanačné práce sa účinnosť zvolenej kombinácie metód nedá vyhodnotiť. Je však možné konštatovať, že podporovanou biosanáciou sa úspešne odstraňuje kontaminácia z horninového prostredia (rýchly pokles kontaminácie v zeminách), zatiaľ čo účinnosť sanačného čerpania je nízka, keďže fáza ropnej látky na hladine podzemnej vody neustále pretrváva.
Išlo o komplexnú dodávku prieskumných prác vrátane vypracovania rizikovej analýzy a následnej realizácie sanačných prác. Sanácia stále prebieha.
Vykonané práce boli finančne ohodnotené na približne 20 000 000 CZK.
Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.2.3 a 5.2.4.
Obr. 5.2.3. Trutnov, depo Českých dráh – ochranný sanačný drén pozdĺž brehu a nornej steny na rieke Úpe (archív DEKONTA, a. s.).
Obr. 5.2.4. Trutnov, depo Českých dráh – časť stanice čistenia podzemných vôd a biofermentor (archív DEKONTA, a. s.).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3