Pri sanácii sa spomedzi metód in situ použilo vymývanie pôdy a podporovaná biosanácia a z metód ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd.
Sanačné práce na lokalite Trebišov, garážový dvor, realizovala spoločnosť Horsman, s. r. o.
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Lokalita sa nachádza na južnom okraji mesta Trebišov vo vojenskom priestore na poriečnej nive vodného toku Trnavka. Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty neogénu a kvartéru a označuje sa ako Trebišovská tabuľa. Neogénne sedimenty sú zložené z miocénnych sedimentov tufiticko-lignitickej série. Sú to prevažne sivozelené, sivé a žltohnedé piesčité íly, ktoré sa prstovito striedajú. Kvartérne sedimenty (medzizrnová priepustnosť s koeficientom filtrácie kf = 1 . 10–5 až 1 . 10–4 m . s–1) sú do hĺbky 7 až 8 m tvorené povodňovými hlinami, hlinitým pieskom a zahlinenými štrkmi. Generálny smer prúdenia podzemnej vody je na JV, rovnobežný so smerom vodného toku Trnavka. Hladina podzemnej vody je voľná a nachádza sa v hĺbke 3,4 až 3,9 m pod terénom.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – kvartérny kolektor bol najviac znečistený ropnými látkami pri stanici pohonných hmôt;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NELIČ = 14 700 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NELIČ = 6,3 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NELIČ = 420 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NELIČ = 0,5 mg . l–1;
• plošný rozsah – nestanovený;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,4 – 3,9 m;
• hĺbka nepriepustného podložia: 7 – 8 m.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd, vymývanie pôdy, podporovaná biosanácia
Dekontaminácia zemín a pozemnej vody sa urobila čerpaním podzemnej vody a jej následným čistením cez absorpčno-vstrekovacie zariadenie. Po vyčistení sa podzemná voda obohatila o baktérie HC-20p a následne zapracovala, resp. naliala do nalievacích vrtov. Nepretržitým čerpaním, čistením a pridávaním baktérií do vyčistenej vody a jej následným naliatím do vrtov sa zabezpečil uzatvorený cyklus – tzv. premývanie horninového prostredia. Baktérie HC-20p sa pridávali s cieľom urýchliť dekontaminačný proces – podporovanú biosanáciu. Z čerpaných vrtov sa na začiatku prác odčerpávala voľná fáza ropnej látky, ktorá sa následne likvidovala v spoločnosti Slovnaft, a. s., terminál Kapušany.
Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie:
• obsahu NELIČ v podzemnej vode na vstupe a výstupe zo sanačného zariadenia,
• počtu mikroorganizmov,
• základných živín.
Na dosiahnutie sanačného limitu bolo potrebné projektované sanačné práce predĺžiť o dva mesiace. Celkový čas sanácie bol 14 mesiacov.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3