Pri sanácii sa použila metóda in situ vymývanie pôdy a tieto metódy ex situ: sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd, vyťaženie kontaminovanej zeminy, čerpanie a následné čistenie kontaminovanej vody z nádrže cez tlakovo-sorpčný filter.
Sanačné práce na lokalite Kysucké Nové Mesto, NN Slovakia, s. r. o., realizovala spoločnosť HGM Žilina, s. r. o. (www.hgm.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Geologickými prácami boli na tejto lokalite dokumentované sedimenty paleogénu a kvartéru. Paleogén je tvorený sivým ílom, tuhým až pevným, resp. hnedým pieskovcom. V nadloží paleogénnych hornín sa nachádzajú fluviálne náplavy rieky Kysuce. Ide o štrkopiesčitú sedimentáciu s pomerne značnou hrúbkou, ktorá v mieste prieskumných prác je 8,8 až 11,5 m. Piesčité štrky sú väčšinou hnedé, s priemerom obliakov do 10 cm. Materiál obliakov tvoria vápence a pieskovce. Nenasýtenú zónu v najvrchnejšej časti v hĺbke 0,0 – 2,0 m pod úrovňou terénu tvorí navážka (piesčitý íl s prímesou štrku, resp. tehál a betónov, hnedý). Hladina podzemnej vody sa pohybuje v rozpätí 7,7 – 8,6 m p. t.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantné kontaminanty – ropné látky (najmä oleje) a chlórované uhľovodíky;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody, 1,2-cisDCE = 4,0 mg . l–1, 1,2-transDCE = 5,4 mg . l–1, TCE = 13,9 mg . l–1, PCE = 0,3 mg . l–1, chlórbenzén = 0,017 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná na konci sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: voľná fáza ropných látok pretrváva, TCE = 2 mg . l–1, PCE 0,01 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: približne 4 900 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: približne 7,7 – 8,6 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 0,8 – 12,0 m p. t.
Vymývanie pôdy
Infiltráciou prečistenej odčerpanej podzemnej vody spätne do horninového prostredia sa vymývalo zvyškové znečistenie v zeminách v nenasýtenej zóne. Monitoring sanačných prác je zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL a TCE v podzemných vodách.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody
Technológia sanačného čerpania slúžila na odstraňovanie fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody a na čerpanie kontaminovanej podzemnej vody zo sanačného vrtu. Podzemná voda sa následne dekontaminovala v sanačnej linke a opätovne sa použila na infiltráciu do horninového prostredia – technológia premývania. Monitoring sanačných prác je zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL a TCE v podzemných vodách na výstupe zo sanačnej linky.
Vyťaženie kontaminovanej zeminy
Na mieste sa najskôr odstránil zdroj kontaminácie (nádrž na petropal). Následne sa zo stavebnej jamy odčerpal vytečený petropal a vyťažila sa najviac kontaminovaná zemina. Kontaminovaný materiál sa odviezol na dekontamináciu. Monitoring sanačných prác bol zameraný na stanovenie koncentrácie NEL v zeminách a zistenie rozsahu kontaminácie.
Čerpanie a následné čistenie kontaminovanej vody z nádrže
Voda, silne znečistená TCE, sa odčerpala z podzemnej nádrže autocisternou a následne zneškodnila v KLF-Energetika, a. s., Kysucké Nové Mesto. Monitoring sanačných prác bol zameraný na stanovenie koncentrácie TCE v podzemných vodách na výstupe zo sanačnej linky.
Sanačné práce sa z finančných dôvodov pozastavili. Účinnosť sanačných prác v prípade zemín sa nehodnotila, pretože sanácia zemín metódou in situ sa neuskutočnila. V prípade zemín dekontaminovaných ex situ sa sledoval obsah NEL.
Pretože projektované práce boli z nedostatku finančných prostriedkov od roku 2005 zastavené, projektované ciele a dosiahnuté výsledky sú v značnej miere obmedzené. Kontaminácia lokality pokračuje.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3