Pri sanácii sa spomedzi metód in situ použila vákuová extrakcia a z metód ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd.
Sanačné práce na lokalite Sliač – Vlkanová, sanáciu územia znečisteného Sovietskou armádou v rajóne II vo Vlkanovej, realizovala spoločnosť HES-COMGEO, spol. s r. o. (www.hes-comgeo.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Lokalita sa nachádza na území spodnej terasy, ktorá je v súčasnosti poriečnou nivou Hrona. Nivné hliny majú priemernú hrúbku približne 1 m. Pod nivnými hlinami, resp. navážkou sú kvartérne nivné piesčité a zahlinené štrky s premenlivou hrúbkou (najčastejšie 3 až 5 m), s lokálnymi extrémami až do 8 m. Štrky v nive Hrona sú oproti štrkom vo vyšších terasách viac piesčité. To sa prejavuje aj ich vyššou priepustnosťou. Kvartérne štrky tvoria hlavný kolektor podzemnej vody lokality Vlkanová. V tomto kolektore pretrváva znečistenie vo forme voľnej fázy kvapalného kontaminantu aj znečistenie rozpustené v podzemnej vode. Účinky sanačných opatrení mali väčšinou dosah na tento kolektor podzemnej vody. Hladina podzemnej vody je voľná, v hĺbke 2,5 až 4 m pod terénom. Čerpacími skúškami sa overil koeficient filtrácie 1,5 . 10–4 m . s–1.
V podloží kvartérnych štrkov sú neogénne štrky, andezitové tufy až tufity alebo neogénne íly až ílovce.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantné kontaminanty – pohonné hmoty – najmä letecký benzín (voľná fáza ropných látok aj na hladine podzemnej vody, TCE, benzén, toluén, xylén);
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NEL = 21 000 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody, TCE = 0,56 mg . l–1, benzén = 2,5 mg . l–1, xylén = 2,3 mg . l–1, toluén = 1,85 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL = 1 100 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: odstránená voľná fáza ropných látok z hladiny podzemnej vody, sanácia podzemnej vody nebola predmetom riešenia;
• plocha kontaminovaného územia: 2 000 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 2,5 – 4,0 m;
• hĺbka nepriepustného podložia: 7,0 m.
Vákuová extrakcia
Čerpanie a čistenie pôdneho vzduchu sa realizovalo zo 6 – 18 vrtov. V prvej fáze sanácie sa vzduch čerpal (odsával) a z vývevy vytláčal do filtra s aktívnym uhlím. Povrch sanovanej plochy sa utesnil fóliou. V druhej fáze sanácie sa vzduch vháňal dúchadlom do prostredia. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL v zemine a na koncentráciu prchavých organických látok v čerpanom pôdnom vzduchu.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody
Podzemná voda sa čerpala z vrtov, na ktorých prebiehalo čerpanie pôdneho vzduchu. Čerpaná voda sa privádzala do čistiacej stanice gravitačno-sorpčného odlučovača a stripovacej veže s filtrom s aktívnym uhlím. Z 2 vrtov sa odčerpávala voľná fáza ropnej látky. Monitoring sanačných prác bol zameraný na kontrolu kvality čerpanej a vypúšťanej vody z hľadiska ukazovateľov NEL, alifatické chlórované uhľovodíky a BTEX.
V priebehu 4 rokov sa zvolenými sanačnými postupmi znížila koncentrácia ropných látok v zeminách stanovená ako parameter NEL z hodnôt 21 000 mg . kg–1 sušiny na 1 100 mg . kg–1 sušiny.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3