Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy in situ: bioventing, vákuová extrakcia a vymývanie pôdy. Spomedzi metód ex situ sa použilo sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd.
Sanačné práce, sanáciu starých skladov ľahkých pohonných hmôt na letisku M. R. Štefánika v Bratislave realizovala firma RNDr. Ján Antal HYDROCOMP (www.hydrocomp.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Oblasť Bratislavy leží zo štruktúrneho hľadiska na bratislavskej západnej okrajovej kryhe, obmedzenej na východe malokarpatským a na západe čaníkovským zlomom. Neogénna sedimentácia sa tu začala na paleozoickom kryštalinickom substráte až počas panónu za synsedimentárneho spoluúčinkovania poklesovej zlomovej aktivity. Výsledkom poklesového trendu na zlomoch je značný nárast hrúbky neogénnych sedimentov smerom do centra Podunajskej panvy. Len na území Bratislavy je zistené zväčšovanie hrúbky panónskych sedimentov od západu na východ až o 1 000 m. Uvedená zlomová aktivita sa uplatňovala na modelovaní reliéfu oblasti aj v mladších obdobiach. Odzrkadľuje ešte aj recentné vertikálne trendy výzdvihu malokarpatskej hrasti a poklesu oblasti Podunajskej panvy. V kvartéri pokračovala na území panvy diferenciácia pozdĺž zlomov, prebiehala erozívno-denudačná modelácia reliéfu a akumulácia kvartérnych sedimentov. Pre túto oblasť je charakteristická akumulácia fluviálnych sedimentov rôznych faciálno-genetických typov – povodňových hlín, príbrežných plytčín a agradačných valov a sedimentov koryta vodného toku. Hrúbka kvartérneho horizontu sa v priestore tohto územia pohybuje v rozmedzí okolo 8,0 – 10,0 m. Fluviálne sedimenty sú dobre zvodnené, hladina podzemných vôd je prevažne voľná. Územie sa nachádza v širšej pririečnej zóne, kde sa na režime úrovne hladiny podzemnej vody podieľa najmä Dunaj. Generálny smer prúdenia podzemných vôd je zo SZ na JV, resp. zo Z na V. Najvýraznejším zásahom do prostredia v širšom okolí je ochranné čerpanie na území Slovnaft, a. s., ktoré spôsobuje zmenu smeru odtoku podzemných vôd v časti územia za Malým Dunajom v smere na J až JZ. Na území letiska sa však tento efekt prejavuje minimálne.
Komplex neogénnych sedimentov prevažne v ílovitom vývoji predstavuje z hydrogeologického hľadiska poloizolátor až izolátor.
Súvrstvie kvartérnych sedimentov s menšou hrúbkou sa vyznačuje medzizrnovou priepustnosťou a voľnou hladinou podzemnej vody. Charakteristickou vlastnosťou štrkopiesčitého súvrstvia pleistocénnych náplavov Dunaja je vrstvová heterogenita, podmienená častým striedaním priepustnejších a menej priepustných vrstiev. Prieskumnými prácami na lokalite sa overili a následne vypočítali hydraulické parametre – koeficient filtrácie sa pohyboval v intervale 4 až 8 . 10–3 m . s–1 a 3,3 až 6,1 . 10–3 m . s–1 a koeficient prietočnosti 1,6 až 2,5 . 10–2 m2 . s–1. Podzemná voda obieha v kolektore s priemernou hrúbkou 7,5 m. V prirodzenom režime podzemných vôd je smer prúdenia SZ – JV až SSZ – JJV. Hladina podzemnej vody v čase úvodného prieskumu sa nachádzala v hĺbke 4,2 až 5,3 m pod terénom. Počas sanačných prác sa dynamická hladina menila v závislosti od čerpaného a nalievaného množstva.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
dominantné kontaminanty – ropné znečistenie (letecký petrolej – kerozín);
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NEL = 38 210 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL < 1 000 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: voľná fáza ropných látok odstránená z hladiny podzemnej vody, sanácia podzemnej vody nebola predmetom riešenia, NEL = 0,1 mg . l–1 do 100 m od epicentra;
• plocha kontaminovaného územia: 50 000 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 4,5 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 14,0 m pod terénom.
Vákuová bioextrakcia (bioventing)
Bioventingové vrty sa využívali pri aplikácii sanačnej metódy vákuová extrakcia. Jej naštartovanie sa aktivovalo infiltráciou roztokov baktérií a živín do nenasýtenej zóny horninového prostredia. Realizovalo sa 20 aplikačných odsávacích vrtov do hĺbky 3,5 m. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL, BTEX a PAU v zemine a na sledovanie koncentrácie prchavých organických látok v čerpanom pôdnom vzduchu.
Vákuová extrakcia
Odsávacie vrty (20 vrtov) sa vyhĺbili do hĺbky 3 m ako plnoprofilové vrty. Na výstroj vrtu sa použili rúry s priemerom 30 mm. Filter vrtu tvorila vŕtaná perforácia v intervale 1,5 – 3,0 m tak, aby umožňovala bezproblémové odsávanie kontaminovaného pôdneho vzduchu z nenasýtenej zóny horninového prostredia. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL, BTEX a PAU v zemine a na sledovanie koncentrácie prchavých organických látok v čerpanom pôdnom vzduchu.
Vymývanie pôdy
Dekontaminovaná podzemná voda zo sanačnej technológie sa celoplošne infiltrovala na povrch územia. Tým sa zabezpečovalo premývanie nenasýtenej zóny horninového prostredia a vymývanie zvyškovej koncentrácie znečistenia z podložia podzemných nádrží likvidovaných skladov leteckého petroleja.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody
S cieľom zabezpečiť optimálnu sanáciu znečistených podzemných vôd sa jestvujúci systém sanačno-prieskumných vrtov doplnil o osem nových sanačných vrtov. Boli situované do priestoru najvyššej zistenej koncentrácie znečistenia horninového prostredia a podzemných vôd.
Sanačné čerpanie sa začalo v hlavných centrách zistenej kontaminácie podzemných vôd, ktoré boli dokumentované na základe priebežných výsledkov aj starších prieskumných prác. Kontaminovaná podzemná voda sa prečistila v sanačných zariadeniach (gravitačný odlučovač, stripovacia veža). Vytvorená depresia umožňuje lepšie odčerpávanie voľnej fázy ropných látok z hladiny v sanačných vrtoch. Z pohľadu sanačného čerpania bol ťažiskový rok 2005. Sanačné čerpanie sa rozšírilo aj na novovybudované vrty, kde bolo dokumentované znečistenie podzemných vôd vyššie ako hranica limitu C (obsah NELIČ 1 mg . l–1 ).
Monitoring sanačných prác bol zameraný na kontrolu kvality čerpanej a vypúšťanej vody z hľadiska ukazovateľov NEL, BTEX a PAU.
Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady
V priebehu 2 rokov sa zvolenou sanačnou metódou znížila koncentrácia ropných látok v zeminách stanovená ako parameter NEL z 38 210 mg . kg–1 sušiny na menej ako 1 000 mg . kg–1 sušiny. V podzemných vodách sa z voľnej fázy ropnej látky plávajúcej na hladine znížila koncentrácia NEL na 0,1 mg . l–1 vo vzdialenosti do sto metrov od ohniska kontaminácie. Stanovený sanačný limit bol dosiahnutý.
Rozpočtové náklady na sanáciu sa pohybovali na úrovni okolo 600 000 €.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3