Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy ex situ: biostabilizácia, bioimobilizácia a vyťaženie kontaminovanej zeminy.
Sanačné práce spôsobené haváriou kamióna v Perneku realizovala firma RNDr. Ján Antal HYDROCOMP (www.hydrocomp.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Z hľadiska geologickej stavby je toto územie súčasťou Viedenskej panvy, jej časti Záhorskej nížiny, ktorá patrí k vnútrokarpatským panvám. Skúmaná lokalita leží na rozhraní malokarpatskej kryhovej oblasti a zohorskej depresie.
Územie leží v blízkosti zlomovej línie, pozdĺž ktorej došlo v kvartéri k poklesu. Tým sa vytvorila zohorská depresia s perneckou nádržou podzemných vôd. Stabilizácia terciérneho podložia v okrajovej malokarpatskej kryhovej oblasti umožnila vytvorenie kvartérnych sedimentov len s malou hrúbkou, 2 – 6 m. Po litologickej stránke ich tvoria prevažne deluviálne hliny. Terciérne podložie, ktoré tvoria najmä íly, v priestore zohorskej depresie postupne poklesávalo a vypĺňalo sa viatymi pieskami, ako aj proluviálnymi sedimentmi z blízkych svahov Malých Karpát. Proluviálne sedimenty sú zložené najmä zo štrkov, zahlinených štrkov a sutín. Vo východnejšej časti hlavnú výplň panvy predstavujú terciérne a kvartérne sedimenty. Neogénne sedimenty sú zastúpené vápnitými ílmi, zlepencami, ílovcami, ílmi, pieskami a štrkmi.
Hydrogeologické pomery územia a jeho okolia sú podmienené geologickými pomermi. Z geologickej charakteristiky vyplýva, že kvartérna výplň zohorskej depresie vytvára priaznivé prostredie na akumuláciu podzemnej vody. Nepriepustné podložie, ako aj nepriepustné ohraničenie depresie neogénnymi kryhami vystupujúcimi zo strán podmienilo vytvorenie hydrogeologicky uzavretých štruktúr: sološnickej, perneckej a zohorsko-marcheggskej nádrže podzemných vôd. Skúmaná lokalita leží na okraji perneckej nádrže podzemných vôd v bezprostrednej blízkosti malokarpatskej zlomovej línie. Pernecká nádrž tvorí jednu z významných zásobární podzemných vôd, ktoré možno z pohľadu ich kvalitatívnych parametrov využiť na pitné účely. Pernecká nádrž má voľnú hladinu a dopĺňa sa priamym prestupom podzemných vôd z Malých Karpát do sedimentov nádrže (asi 200 l . s–1), z malokarpatských tokov infiltráciou do náplavových kužeľov nádrže, ako aj infiltráciou vlastných zrážkových vôd. Osobitosťou tejto nádrže je odvodňovanie jej prírodných zdrojov. Hlavné odvodňovanie dynamických zásob podzemnej vody perneckej nádrže prebieha na jej západnom okraji na bariére lábskych zlomov, a to sčasti priamym prestupom podzemnej vody do povrchových tokov, najmä však v štyroch bariérových prameňoch so sumárnou výdatnosťou 120 – 230 l/s. Ďalší významný prestup podzemnej vody perneckej nádrže nastáva úzkou depresnou oblasťou prechádzajúcou lozornianskou eleváciou.
Koeficient filtrácie v tejto oblasti sa pohybuje rádovo od 10–3 do 10–4 m . s–1. Generálny smer prúdenia podzemnej vody je západný, no často sa lokálne mení v závislosti od výšky hladiny povrchových tokov a umelej kanálovej siete. Hladina podzemných vôd v tomto území je v rozsahu od 3,5 do 5,0 m. Kvalita podzemných vôd vyhovuje kritériám technických noriem pre pitné vody.
Ekologická havária sa stala v blízkosti povrchového toku (Pernecký potok) – umelý kanál napájajúci lokálny rybník, ktorý následne ústí do Beňovského potoka. Pri havárii uniklo motorové palivo (nafta) z nádrže kamióna do horninového prostredia – asi 700 až 750 l.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantné kontaminanty – ropné znečistenie (motorová nafta);
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NEL = 7 600 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NEL = 1,2 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL = 350 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NEL = 1,1 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: 30 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 4,8 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: nestanovené.
Vyťaženie kontaminovanej zeminy
Cieľom činnosti geologického dozoru bolo na základe priamych a nepriamych metód stanoviť mieru a rozsah znečistenia horninového prostredia a podzemných a povrchových vôd územia zasiahnutého haváriou. Na základe uvedeného zhodnotenia havarijného stavu sa pristúpilo k ťažbe kontaminovanej zeminy z miesta havárie.
Počas realizácie protihavarijných prác bolo nutné stanoviť jednotlivé druhy vzniknutého nebezpečného odpadu – priradiť katalógové číslo a určiť spôsob ich likvidácie (s dôrazom na odpad kategórie N), zabezpečiť presnú evidenciu a spôsob likvidácie všetkých druhov odpadu a následne evidenciu predložiť príslušnému odboru životného prostredia.
Na záver prác sa vypracovala záverečná správa z geologického dozoru s odporučením ďalšieho postupu prípadnej sanácie územia.
Biostabilizácia a bioimobilizácia
Kontaminovaná zemina sa likvidovala „on site“ v dekontaminačnom stredisku firmy HYDROPOL. Monitoring sanačných prác bol zameraný na kontrolu koncentrácie NEL v zeminách.
Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady
Za tri dni sa vyťažilo asi 55 t kontaminovanej zeminy, ktorá sa následne likvidovala v dekontaminačnom stredisku firmy HYDROPOL. Po odstránení najviac kontaminovanej vrstvy zeminy zostalo na lokalite zvyškové znečistenie, stanovené v zeminách na úrovni 350 mg . kg–1 sušiny a v podzemných vodách na úrovni 1,1 mg . l–1.
Aktívny sanačný zásah stál zhruba 30 000 €.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3