Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy ex situ: sanačné čerpanie, čistenie podzemných vôd a ťažba kontaminovanej zeminy (technológia ROBSI).
Sanačné práce na lokalite Komárno realizovala pre Ministerstvo obrany SR spoločnosť INGEO, a. s., Žilina (www.ingeo.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Územie sa nachádza v Podunajskej panve v jej časti nazvanej Gabčíkovská panva. Podložie kvartéru tvoria sedimenty neogénu. Budujú prakticky celé okolie Komárna. Tvoria ich prevažne sladkovodné íly, piesčité íly a piesky. Kvartér zastupujú sprašové sedimenty s viacerými typmi fosílnych pôd so zriedkavejším výskytom viatych pieskov. Fluviálne sedimenty sa sústreďujú na Podunajskú rovinu s jazerno-riečnymi sedimentmi v podloží. Na okraji nížiny sú proluviálne sedimenty a delúviá. Najväčšiu hrúbku majú kvartérne sedimenty na Žitnom ostrove. Veľké rozdiely v hrúbke kvartéru svedčia o nerovnomernom poklesávaní jednotlivých častí tohto regiónu počas kvartéru. V monitorovanom území kvartérne sedimenty zastupujú štrky, piesky a nad nimi piesčité hliny.
Režim podzemných vôd tejto oblasti, ako aj celého vyčleneného rajónu je modifikovaný jeho medziriečnou polohou – v oblasti sa uplatňuje vplyv Dunaja a Váhu.
Kvartérne sedimenty tvoria prvý kolektor podzemnej vody. Možno ich rozčleniť na bazálne hrubé piesky až štrky s priemernou hrúbkou 4,7 m predstavujúce podstatnú zložku zvodnenej vrstvy s hrúbkou 3 – 9 m (priemerná hodnota koeficientu filtrácie je k = 3,5 . 10–4 m . s–1) a na kremité jemnozrnné piesky fluviálneho charakteru v nadloží, ktorých podstatná časť sa nachádza v zóne aerácie (ich koeficient filtrácie je k = 1 x 10–5 m . s–1). Povrch terénu tvoria slabo priepustné piesčité hliny s pozvoľným prechodom do zahlinených pieskov. Terén je často upravený kamenito-piesčitou navážkou s dobrou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je voľná. Režim podzemných vôd závisí od povrchových tokov. Úroveň hladiny podzemnej vody sa pohybuje od 1,5 do 5,3 m pod terénom. Rozkyv hladín spravidla nepresahuje 0,5 – 1,0 m.
Podložie územia budujú neogénne sedimenty, ktoré dokumentuje vrt HVG-3 hlboký 138 m, realizovaný priamo v areáli kasární. Neogén reprezentujú striedajúce sa polohy jemnozrnných pieskov, zaílovaných pieskov, pieskov kompaktne spevnených do málo hrubých lavíc a piesčitých ílov. Neogénne piesky predstavujú kolektory so značnými využiteľnými zdrojmi podzemnej vody. Koeficient prietočnosti sa pohybuje v rozpätí 1,0 až 3,0 . 10–4 až do 1,70. 10–4 m2 . s–1.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Pod spoločným názvom lokalita Komárno figurujú tri čiastkové lokality:
V intraviláne Komárna je záujmovým územím areál vojenského útvaru neďaleko sútoku Váhu a Dunaja. Podstatnú časť územia obkolesujú historické objekty tzv. Starej pevnosti a Novej pevnosti, ku ktorým je priradená modernejšia časť vojenského areálu (Autoparky I, II, III, Práčovňa, Školský dvor). Samostatne na brehu Váhu je situovaný objekt historicky nazývaný Úväzisko, teraz Autopark pri Váhu.
Objekt v katastri obce Iža slúžil ako muničný sklad a pomocné hospodárstvo, v súčasnosti sa nevyužíva. Leží asi 1 km sz. od obce Iža uprostred poľnohospodársky využívaného územia.
Objekt pri Modranoch bol zriadený ako strelnica. Zaberá rozsiahly areál. Sú v ňom situované obslužné, prevažne silne poškodené objekty.
Charakteristika kontaminácie:
Základné zistené kontaminanty vo vojenskom priestore Komárno sú ropné uhľovodíky stanovené ako NELIČ a NELUV, alifatické chlórované uhľovodíky, chlórbenzény a BTEX. Znečistenie ropnými uhľovodíkmi sa overilo v 5 ohniskách. Tri z nich boli plytké a znečistenie v nich bolo viazané na vrchnú časť vrstiev (na pásmo prevzdušnenia). Na 2 ohniskách sa ropné uhľovodíky zistili v celom vertikálnom profile sledu vrstiev až po bázu fluviálnych zvodnených štrkov, v strednej časti areálu až do hĺbky okolo 4,0 m pod terénom.
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie (po prieskume):
• zeminy: Autopark I – NELIČ = 29 079 mg . kg–1 sušiny, NELUV = 50 278 mg . kg–1 sušiny; Autopark II – NELIČ = 1 684 mg . kg–1 sušiny, NELUV = 2 634 mg . kg–1 sušiny; Autopark III – NELIČ = 3 327 mg . kg–1 sušiny, NELUV = 8 939,7 mg . kg–1 sušiny; Práčovňa a Školský dvor – NELIČ = 5 287 mg . kg–1 sušiny, NELUV = 42 941 mg . kg–1 sušiny; Stará pevnosť – NELIČ = 7 495 mg . kg–1 sušiny, NELUV = 80 934 mg . kg–1 sušiny; Úväzisko – NELIČ = 4 963 mg . kg–1 sušiny, NELUV = 23 853 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: voľná vrstva ropného produktu na hladine podzemnej vody, vo vrtoch v hrúbke niekoľko cm je bežný film, NELIČ = 13,1 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• sanačné práce prebiehali len formou „nutných sanačných prác“ a pre nedostatok finančných prostriedkov sa doteraz neskončili;
• plošný rozsah jednotlivých ohnísk sa pohyboval od 45,5 do 1 797,4 m2 (NELIČ) a od 60,5 do 5 167,4 m2 (NELUV);
• spolu bolo znečistených 13 666 m3 zemín, v ktorých sa nachádzalo 18 797 kg ropných produktov stanovených ako NELIČ, a 14 149,1 m3 zemín, v ktorých sa nachádzalo 211 973,2 kg ropných produktov stanovených ako NELUV (ide o množstvo zeminy, ktoré si vyžadovalo sanáciu, a kontaminanty predstavovala koncentrácia NELIČ aj NELUV > 1 000,0 mg . kg–1 sušiny);
• úroveň hladiny podzemnej vody: 1,5 až 5,3 m;
• hĺbka nepriepustného podložia: 10,8 až 13,0 m.
Sanačné čerpanie – prípravné projektové práce
V rokoch 1991 a 1992 prebiehali sanačné práce na riešenie stavu, ktorý na základe predbežných výsledkov hydrogeologického prieskumu vodohospodárska inšpekcia posúdila ako haváriu. Preto už v predprojektovej etape sa začali práce súvisiace s dekontamináciou zemín a následne prebiehalo sanačné čerpanie podzemných vôd.
V máji 1991 boli na Úväzisku a v Práčovni vybagrované silne kontaminované zeminy (v množstve asi 5 325 m3) a vyviezli sa na miesto ich biodegradácie (na mestskú skládku komunálneho odpadu). Tam sa urobila biodegradácia biopreparátom PUTIDOIL.
Na sanačné čerpanie sa vybrali vrty vybudované v rámci prieskumných prác:
• na lokalite Autopark I išlo o vrty KV-3, KN-8 a studňu. Objekt studňa si dala vybudovať Sovietska armáda a slúžil ako zdroj úžitkovej vody pre umývacie rampy;
• na lokalite Práčovňa sa sanačne čerpali vrty KN-19, KN-20 a KN-21. Odstraňovala sa vrstva ropnej látky z hladiny podzemnej vody;
• na lokalite Autopark I sa odčerpalo celkovo 75 168 m3 podzemných vôd a 181 litrov ropnej látky z hladiny podzemnej vody;
• na lokalite Práčovňa sa odčerpalo a dekontaminovalo 51 938 m3 podzemných vôd.
Dekontaminácia vyčerpanej podzemnej vody sa realizovala na sanačnom zariadení, ktoré pozostávalo z gravitačno-sorpčného odlučovača, stripovacej veže a prietokového uhlíkového filtra. Voľná vrstva ropného produktu sa odčerpávala z hladiny podzemnej vody pred jej čerpaním.
Počas dekontaminačných prác koncentrácia NELIČ v bodoch sanačného zásahu poklesla z hodnôt 0,55 – 61,5 mg . l–1 až na 0,05 – 0,08 mg . l–1. Bolo to spôsobené zrejme „odtrhnutím“ hladiny podzemnej vody od znečistených zemín. Tým sa dočasne obmedzil prísun kontaminantov do podzemnej vody zo znečisteného horninového prostredia. V sanovaných lokalitách zostalo kontaminované horninové prostredie, ktoré ďalej znečisťuje podzemnú vodu. Nebola odstránená ani vyčistená kanalizácia v Autoparku I. Tieto skutočnosti znehodnotili výsledok vykonaných sanačných prác.
Autopark I, II, III
Výsledky dokumentovali dlhodobú plošnú kontamináciu podzemných vôd so znečistením NELIČ presahujúcim koncentráciu 1 mg . l–1, ktorá sa tiahne od zdrojov kontaminácie v smere prúdenia podzemných vôd. Zaznamenali sa aj prekročenia limitu v prípade chlórbenzénov.
Práčovňa a Školský dvor
Okrem znečistenia NELIČ sa v tejto lokalite zaznamenalo aj znečistenie podzemnej vody toluénom .
Stará pevnosť
Bodovo sa zistilo znečistenie zemín presahujúce NEL > 1 000 mg . kg–1 sušiny. Znečistenie podzemnej vody vyjadrujú hodnoty NELIČ vyššie ako 1,0 mg . l–1. Zaznamenalo sa aj znečistenie chlórbenzénmi (7,4 μg . l–1).
Úväzisko
Bola tu dokumentovaná rozsiahla plošná kontaminácia podzemných vôd, ako aj silná kontaminácia zemín (až do 10 000 mg . kg–1). V podzemných vodách sa zaznamenalo znečistenie alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi.
I. etapa sanácie – vyťaženie kontaminovaných zemín – sa realizovala na Úväzisku a v blízkosti Práčovne v pásme prevzdušnenia. Vzniknuté jamy sa zaviezli inertným materiálom. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie koncentrácie ropných uhľovodíkov (NELIČ) v zeminách.
II. etapa sanácie – sanačné čerpanie kontaminovanej podzemnej vody a jej čistenie na sanačnom zariadení. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie obsahu NELIČ v podzemnej vode na vstupe a výstupe zo sanačného zariadenia a na sledovanie obsahu alifatických aj aromatických chlórovaných uhľovodíkov a BTX v podzemnej vode na vstupe a výstupe zo sanačného zariadenia.
Trvanie sanácie a účinnosť sanačného zásahu sa nehodnotili, lebo bolo zrejmé, že sanačný zásah má len nevyhnutný rozsah. Mal by pokračovať sanáciou, ktorá bude zahŕňať dekontamináciu pásma nasýtenia aj pásma prevzdušnenia horninového prostredia.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3