Pri sanácii sa spomedzi metód in situ použili bioventing a podporovaná biosanácia a spomedzi metód ex situ sanačné čerpanie, čistenie podzemnej vody a vyťaženie kontaminovanej zeminy (technológia ROBSI).
Sanačné práce na letisku v Sliači, sanáciu územia znečisteného Sovietskou armádou – sklady pohonných hmôt, realizovala spoločnosť INGEO, a. s., Žilina (www.ingeo.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Na geologickej stavbe územia sa podieľajú kryštalinikum, mezozoikum, horniny neogénneho vulkanizmu, vulkanosedimentárny neogén, sedimenty pliocénu a sedimenty kvartéru. Veporidné kryštalinikum vystupuje v tzv. lieskovskom ostrove. Horniny mezozoika vystupujú na povrch severne od línie Čerín – Vlkanová – Badín a smerom na juh sa ponárajú pod neogénny komplex. Neovulkanické formácie do skúmaného územia zasahujú z Kremnických vrchov. Vulkanosedimentárny neogén 1. vývojového obdobia leží na granitoidoch. Druhé vývojové obdobie charakterizuje tzv. bádenská séria vyvinutá v oblasti Sliač – Kováčová – Badín.
Základom stavby kvartérnych uloženín sú fluviálne uloženiny Hrona. Vyčleňujú sa tieto skupiny terás: skupina vysokých terás, skupina vrchných „vyšších“ terás a skupina stredných terás (stredný pleistocén), ktorá je vyvinutá iba na dne Sliačskej kotliny a je zastúpená 3 terasovými stupňami vo výške 20 – 23, 8 – 13 a 3 – 1 m nad úrovňou Hrona. Štrkové terasové akumulácie sú naložené zväčša na erodovaný povrch poklesnutej hronskej štrkovej formácie a sú v tomto území najrozšírenejšie. Z hľadiska zrnitosti ide o stredne opracované, miestami pomerne čerstvé, polymiktné, hrubo a stredne zrnité štrky, piesčité a zahlinené. Druhá stredná terasa tvorí tzv. hlavnú terasu s rozsiahlym vývojom v priestore Kováčová – Sliač – Sielnica, tretia je vyvinutá v úseku Sliač – Vlkanová, kde leží v podstate celé skúmané územie. Skupina spodných terás (mladší pleistocén) je vlastne pásmom poriečnej nivy Hrona a jeho prítokov.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
dominantné kontaminanty – pohonné hmoty (najmä letecký benzín):
• zeminy: NELIČ a NELUV; kontaminácia sa nachádzala zhruba do 6 m pod terénom,
• podzemné vody: NELIČ, NELUV, BTEX a chlórbenzén; kontaminácia sa nachádzala v celom kolektore vrátane bázy kolektora;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NELIČ = 33 150 mg . kg–1 sušiny, NELUV = 33 930 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: voľná fáza ropných látok (1 – 1 205 mm), NELIČ = 13,1 mg . l–1, BTEX = 4,599 mg . l–1, chlórbenzén = 0,321 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná na konci sanácie:
• zeminy: sanačné práce v realizácii,
• podzemná voda: sanačné práce v realizácii;
• plocha kontaminovaného územia – dve ohniská asi 10 200 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: asi 3,0 – 7,0 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: prevažne 3,5 až 5,5 m pod terénom.
Bioventing – október 1998 až október 2000
Z ohniska č. 1 sa sanačnou sústavou (dúchadlá a čerpadlá) odsával pôdny vzduch z vrtov a následne sa čistil na filtroch z aktívneho uhlia. Podzemná voda sa čerpala do drénu L-2 a následne čistila na čističke kontaminovaných vôd (ČKV-2). Zároveň sa použila metóda biodegradácie ropných látok aplikáciou pripraveného mikrobiálneho inokula (autochtónnej mikroflóry) z bioreaktora, živín (najmä N a P) a okysličenej podzemnej vody do zatláčacích vrtov a tým aj do horninového prostredia.
Podporovaná biosanácia a vymývanie zemín – máj 2008 až december 2010
Metóda in situ sa použila v oboch ohniskách. Princíp spočíva v premývaní znečistenej zeminy a horninového prostredia očistenou podzemnou vodou. Táto metóda sa realizovala s využitím navrhovaného zavlažovacieho zariadenia, ktoré bolo vybudované v rámci technológie ČKV-2 (čistička kontaminovaných vôd), jeho predĺžením a vybudovaním rozvodov do oboch ohnísk. Kontaminovaná podzemná voda sa odčerpáva a overenou technológiou dekontaminuje na ČKV-2. Očistená podzemná voda sa aplikuje do vsakovacích rýh a zatláčacích vrtov, resp. povrchovým postrekom. Na zvýšenie účinnosti premývania sa využíva aplikácia povrchovo aktívnych látok (PAL) – biologicky aktívnych tenzidov.
Očistená okysličená podzemná voda s prídavkom živín sa do pásma prevzdušnenia aplikuje zatláčacími vrtmi, resp. vsakovacími ryhami a využíva sa na stimulovanie autochtónnej mikroflóry – podporovaná biosanácia.
Technológia ROBSI
Technológia ROBSI spočíva v optimalizácii podmienok na rozvoj autochtónnej mikroflóry vo vyťaženej kontaminovanej zemine – biodegradácia ex situ. Dekontaminačné práce sa realizovali na riadenej ekoploche v areáli Letiska Sliač.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody
Podzemná voda sa dekontaminovala technológiou gravitačno-sorpčných odlučovačov a stripovacích veží.
Vybudovanie odvodňovacích drénov, závlahovej vetvy a ČKV-2
Vybudovaním odvodňovacích drénov L-1 až L-4 s celkovou dĺžkou 2 430 m a závlahových vetiev s celkovou dĺžkou 2 350 m a prevádzkou čističky kontaminovaných vôd (ČKV-2) sa zabránilo únikom kontaminovanej podzemnej vody z územia.
Monitoring sanačných prác pozostával zo sledovania:
• koncentrácie NELIČ a NELUV v zeminách,
• koncentrácie NELIČ, NELUV, BTEX, PAU, PCB, alifatických ClU, aromatických ClU, PAL a základných fyzikálno-chemických stanovení (teplota, pH, rozpustený O2, vodivosť) v podzemných vodách,
• hladiny podzemnej vody,
• výdatnosti čerpacích zariadení,
• účinnosti sanačných prác a vyhodnocovania hmotnostných bilancií.
Sanácia trvala prerušovane od októbra 1998 do decembra 2000 (spolu 15 mesiacov) a od mája 2008, predpokladaný termín skončenia je december 2010.
Účinnosť sanačných prác sa sleduje na základe vyhodnotenia kontrolných vzoriek. V podzemných vodách v čističke kontaminovaných vôd sa sleduje:
• 1 raz za deň vstupná koncentrácia NELIČ,
• 1 raz za deň výstupná koncentrácia NELIČ,
• 1 raz za mesiac vstupná koncentrácia NELIČ, NELUV, BTEX, alifatických ClU, aromatických ClU, PAL a základných fyzikálno-chemických stanovení,
• 1 raz za mesiac výstupná koncentrácia NELIČ, NELUV, BTEX, PAU, PCB, alifatických ClU, aromatických ClU, PAL a základných fyzikálno-chemických stanovení.
Počas sanačných prác na dekontaminácii podzemnej vody sa vyčistilo okolo 2 850 000 m3 podzemnej vody. Do roku 2008 sa odstránilo asi 23 000 l voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody, približne 7 000 kg ropných látok stanovených ako NELIČ, približne 1 400 kg ropných látok stanovených ako NELUV, približne 4,5 kg alifatických chlórovaných uhľovodíkov a 13 kg aromatických uhľovodíkov.
Odber vzoriek zemín sa realizuje vrtnou súpravou a 2-krát ročne sa stanovuje koncentrácia NELIČ.
Počas realizácie sanačných prác koncentrácia NELIČ poklesla na hodnotu nižšiu ako limit 1 000 mg . kg–1 sušiny na ploche viac ako 50 % kontaminovaného územia.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3