Rimavská Sobota – areál bývalých ZŤS

Použité sanačné metódy

Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy ex situ: striping, sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody – hydraulická bariéra.

Sanačné práce na lokalite Rimavská Sobota, areál bývalých ZŤS (sklad odpadu DETOX, s. r. o., Banská Bystrica, centrum fyzikálno-chemických úprav v Rimavskej Sobote), realizovala spoločnosť ENVIGEO, a. s. (www.envigeo.sk).

 

 

Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Geologickú stavbu územia tvoria treťohorné sedimenty, ktoré zasahujú aj pod teleso skládky s nebezpečným odpadom.

 

 

Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

      dominantný kontaminant – TCE a DCE;

      maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

      zeminy: nesledované,

      podzemné vody: benzén = 0,20 mg . l–1, toluén = 14,71 mg . l–1, etylbenzén = 0,06 mg . l–1, xylén = 0,24 mg . l–1, TCE = 0,10 mg . l–1, PCE = 0,47 mg . l–1;

      maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

      zeminy: nesledované,

      podzemné vody: benzén < 0,002 mg . l–1, toluén < 0,002 mg . l–1, etylbenzén < 0,004 mg . l–1, xylén < 0,004 mg . l–1, TCE = 0,042 mg . l–1, PCE = 0,113 mg . l–1;

      plocha kontaminovaného územia: približne 1 400 m2;

      hĺbka hladiny podzemnej vody: 2,5 m;

      hĺbka nepriepustného podložia: 7,5 – 8,0 m.

Striping, hydraulická bariéra

Postup pozostával z vytvorenia hydraulickej bariéry čerpaním línie sanačných vrtov (marec 2007 až marec 2008) situovaných v čele mraku znečistenia. Cieľom bolo zabrániť šíreniu znečistenia po požiari skladu nebezpečného odpadu a následnom úniku nebezpečných látok do podzemnej vody. Odčerpávaná podzemná voda sa čistila metódou striping v stripovacej veži vybavenej uhlíkovým filtrom na zachytávanie prchavých kontaminantov vylúčených z vody do plynu. Prečistená voda sa riadene vypúšťala infiltračnými vrtmi do podzemných vôd nad kontaminovanou plochou na zvýšenie hydraulického gradientu a urýchlenie uvoľňovania kontaminantov sorbovaných horninovým materiálom. Čerpacia línia pozostávala zo 6 úplných čerpacích vrtov a infiltračná línia mala 3 úplné vsakovacie vrty. Vrty boli vybavené snímačmi hladiny podzemnej vody napojenými na elektronické jednotky, ktoré riadili činnosť čerpacej sústavy. Sanácia prebiehala v automatickom režime bez stálej obsluhy.

V rámci monitoringu sa odoberali vzorky podzemnej vody z čerpacích vrtov na stanovenie základných fyzikálno-chemických ukazovateľov (teplota, pH, Eh, vodivosť, rozpustený O2) a sledovanie vývoja kontaminácie, odoberali sa vzorky čerpanej vody na vstupe a výstupe zo sanačného zariadenia a sledovala sa účinnosť čistiaceho procesu (účinnosť sanácie aromatických uhľovodíkov – jednotlivo, alifatických chlórovaných uhľovodíkov – jednotlivo, aromatických chlórovaných uhľovodíkov – jednotlivo, AOX, NELUV + IR).

 

 

Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady

Prieskumnými prácami na tejto lokalite sa overila kontaminácia podzemných vôd v množstve 1 400 m3, pričom uvedený objem vody sa asi 7-krát recykloval systémom čerpanie – infiltrácia. Sanačné práce trvali 1 rok, až kým sa zvolenou metódou dosiahol sanačný limit.

Išlo o komplexnú dodávku prieskumných a sanačných prác včítane vypracovania projektu, vybudovania a prevádzky sanačného systému, monitoringu a vyhodnotenia účinnosti sanácie. Cena vybudovania sanačných objektov bola asi 6 200 € a cena zriadenia a prevádzky sanačného systému počas 1 roka vrátane energie asi 24 500 €.

Ukážky sanácie sú uvedené na obr. 5.1.115.1.12.

Obr. 5.1.11. Rimavská Sobota, areál bývalých ZŤS – čerpacia sústava (foto ENVIGEO, a.s.).

 

Obr. 5.1.12. Rimavská Sobota, areál bývalých ZŤS – stripovacia veža (foto ENVIGEO, a.s.).

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3