Piešťany, areál bývalej Tesly
Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy in situ: chemická oxidácia, podporovaná biosanácia – reduktívna dehalogenácia kyselinou mliečnou.
Sanačné práce na lokalite Piešťany, areál bývalej Tesly a jej južný a juhovýchodný okraj, realizovala spoločnosť ENVIGEO, a. s. (www.envigeo.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Dolnovážsku nivu v okolí Piešťan buduje mladoterciérne (pliocénne) súvrstvie pieskov, štrkov a ílov uložených na panónskych íloch, vápnitých prachoch a prachovcoch. Pliocénne súvrstvia sú prekryté fluviálnymi sedimentmi Váhu.
Hrúbka nepriepustného podložia je priemerne 15 m pod terénom, smer prúdenia podzemnej vody je smerom k rieke Váh. Reliéf nepriepustného podložia je nerovný, s lokálnymi depresiami, v ktorých sa akumulujú kontaminanty typu DNAPL. Hydrogeologický kolektor vytvárajú fluviálne sedimenty rieky Váh s medzizrnovou priepustnosťou. Koeficient filtrácie má hodnotu od 5 . 10–4 do 2 . 10– 2 m . s–1. Hladina podzemnej vody sa pohybuje v hĺbke 2,0 až 5,0 m.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – TCE a DCE;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: TCE = 1,14 mg . l–1, DCE = 2,37 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: TCE = 0,571 mg . l–1, DCE = 0,099 2 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia – areál bývalej Tesly (zdrojová oblasť): približne 50 000 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 2,0 – 5,0 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: asi 15,0 m pod terénom.
Sanácia ohniska kontaminácie – chemická oxidácia KMnO4
Chemickou oxidáciou in situ sa sanovala kontaminovaná podzemná voda v zdrojovej oblasti znečistenia v areáli bývalej Tesly. Ako oxidačné činidlo sa použil manganistan draselný. Roztok účinnej látky sa pripravoval priebežne v mobilnom zariadení na lokalite. Účinná látka sa aplikovala mobilným systémom prostredníctvom sústavy línií injektážnych sond. Línie boli navrhnuté tak, aby aplikovaná účinná látka bola smerovaná injektážou a následne prúdením podzemnej vody do vymedzených plôch s nadlimitnou koncentráciou chlórovaných uhľovodíkov v podzemných vodách. V rámci sanácie v zdrojovej oblasti sa spotrebovalo 22 500 kg KMnO4.
Cieľom monitoringu bolo zistiť účinok oxidačného činidla KMnO4 použitého na oxidáciu chlórovaných uhľovodíkov a jeho vplyv na vybrané ukazovatele kvality podzemných vôd. Monitorovanie sa vykonávalo v 12 viacúrovňových monitorovacích vrtoch. Vo všetkých vzorkách podzemných vôd sa zisťovala koncentrácia alifatických chlórovaných uhľovodíkov. Vo vybraných vzorkách reprezentujúcich čiastkové oblasti kontaminácie bola stanovená aj koncentrácia doplňujúcich ukazovateľov, ktoré bolo potrebné sledovať kvôli kontrole sprievodných javov tejto metódy sanácie. Sú to tieto parametre: K+, Mn2+, chloridy a ťažké kovy (Crcelk., Cr6+, Cd, Hg, As, Zn, Ni, Pb, Sb, Cu).
Sanácia rozptýleného kontaminačného mraku – reduktívna dehalogenácia kyselinou mliečnou
Podporovanou prirodzenou atenuáciou (biotickou reduktívnou dehalogenizáciou) sa sanovala rozptylová oblasť znečistenia (predpolia situované južne pod areálom bývalej Tesly v smere prúdenia podzemnej vody). Ako účinná látka sa použila kyselina mliečna. Jej roztok sa pripravoval priebežne automatickým dávkovacím zariadením priamo na lokalite. Rovnako ako manganistan draselný, aj roztok kyseliny mliečnej sa aplikoval mobilným systémom prostredníctvom sústavy línií injektážnych sond. Línie boli navrhnuté tak, aby aplikovaná účinná látka bola smerovaná injektážou a následne prúdením podzemnej vody do vymedzených plôch s nadlimitnou koncentráciou chlórovaných uhľovodíkov v podzemných vodách. V rámci sanácie v rozptylovej oblasti mikrobiálnou reduktívnou dechloráciou sa spotrebovalo 33 000 litrov 88-percentnej kyseliny mliečnej.
Cieľom monitoringu bolo zistiť pôsobenie kyseliny mliečnej na degradáciu chlórovaných uhľovodíkov a jej vplyv na vybrané ukazovatele kvality podzemných vôd. Monitorovanie sa realizovalo v 5 viacúrovňových monitorovacích vrtoch. Vo všetkým vzorkách podzemnej vody sa zisťovala koncentrácia alifatických chlórovaných uhľovodíkov. Vo vybraných vzorkách reprezentujúcich čiastkové oblasti kontaminácie sa stanovila aj koncentrácia doplňujúcich ukazovateľov, ktoré je potrebné sledovať kvôli kontrole sprievodných javov tejto metódy sanácie: SO42–, NO3–, NO2–, S2–, Cl–, ChSKCr a TOC.
Prieskumnými prácami na tejto lokalite sa overila kontaminácia podzemných vôd v množstve 7,8 mil. m3. Po skončení ročného pilotného testu v roku 2005, slúžiaceho na overenie zvolenej sanačnej metódy navrhnutej v rizikovej analýze, sa po troch rokoch intenzívnych sanačných prác dosiahol sanačný limit. Sanácia prebiehala od roku 2006 do roku 2008.
Náklady na chemickú oxidáciu bez monitoringu (zriadenie sanačných objektov, nákup činidiel, prevádzka sanačných zariadení) dosiahli 145 500 EUR. Náklady na reduktívnu dechloráciu bez monitoringu (zriadenie sanačných objektov, nákup činidiel, prevádzka sanačných zariadení) boli 185 500 EUR.
Ukážky sanácie sú uvedené na obr. 5.1.9 a 5.1.10.
Obr. 5.1.9. Piešťany, areál bývalej Tesly – sanačná jednotka, príprava roztoku KMnO4 na chemickú oxidáciu (foto ENVIGEO, a.s.).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3