Podbrezová, antimónová huta Vajsková
Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy: metóda in situ, pasívna reaktívna bariéra, prekrytie, vybudovanie fyzikálnej bariéry a vyťaženie kontaminovanej zeminy. Sanačné práce na lokalite Podbrezová, bývalá antimónová huta Vajsková, realizovala spoločnosť ENVIGEO, a. s. (www.envigeo.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Geologická stavba územia je pomerne zložitá. V podloží skládky sa nachádzajú bridlice a vápence chočského príkrovu. Kvartér zastupujú deluviálne sedimenty, aluviálne náplavy Vajskovského potoka a travertínové kopy, ktoré zasahujú aj pod teleso skládky s nebezpečným odpadom. Striedanie priepustných polôh (vápence s puklinovo-krasovou priepustnosťou, kvartérne piesky s medzizrnovou priepustnosťou s hodnotami k medzi 3 . 10–4 až 1 . 10–3 m . s–1) s nepriepustnými súvrstviami (ílovité delúviá a triasové bridlice) v kombinácii s komplikovanou vertikálnou tektonikou a výskytom travertínových telies indikuje zložité hydrogeologické pomery tohto územia.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – arzén a antimón;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: As = 5 370 mg . kg–1, Sb = 102 000 mg . kg–1,
• podzemné vody: As = 1 198,6 mg . l–1, Sb = 23,03 mg . l–1;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: nesledované,
• podzemné vody: As = 580 mg . l–1, Sb = 4,5 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia: približne 331 290 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 2,0 – 7,0 m;
• hĺbka nepriepustného podložia: viac ako 30 m.
1. etapa rekultivačných prác – ťažba kontaminovanej zeminy
Prvým krokom bola likvidácia skládky nebezpečného odpadu a odstránenie následkov hutníckej činnosti. Kontaminované konštrukčné prvky objektov huty a kontaminované zeminy sa vyťažili a uložili na skládke nebezpečného odpadu, ktorá sa následne rekultivovala.
V oblasti areálu bývalého závodu, kde sa vyťažilo najviac kontaminovaných zemín, sa vybudovali 2 monitorovacie vrty s cieľom monitorovať kvalitu podzemných vôd. V nadväznosti na výsledky prieskumu znečistenia sa orgánom štátnej správy odporučili parametre, ktoré bolo potrebné sledovať v povrchových a podzemných vodách. Na začiatku pozorovania bol počet sledovaných parametrov väčší. Zahŕňal základný fyzikálno-chemický rozbor a stanovenie obsahu ťažkých kovov (As, Sb, Cd, Cu, Hg, Mo, Ni, Pb, V, Zn) a NEL. Po 2 rokoch monitorovacích prác sa rozsah záväzných parametrov zredukoval na stanovenie týchto vybraných ukazovateľov: O2, pH, vodivosť, RL, CHSKCr, NH4+, Cr6+, As, Sb, Cd, Cu, Hg, Pb, Mo, Zn, NEL.
2. etapa rekultivačných prác – vybudovanie fyzikálnej bariéry
Súčasťou rekultivácie skládky nebezpečného odpadu bolo vybudovanie podzemnej tesniacej steny pozdĺž západnej strany skládky, aby sa zabránilo úniku kontaminovaných presakujúcich vôd do podzemných vôd a následne aj do povrchových vôd Vajskovského potoka. Na zabránenie prestupu podzemných vôd do telesa skládky z južnej, východnej a severnej strany skládky sa ako hydraulická ochrana vybudovala odvodňovacia štôlňa.
Vplyv rekultivovanej skládky odpadu na kvalitu podzemných vôd sa sleduje prostredníctvom 2 monitorovacích vrtov. Jeden z nich je situovaný nad skládkou a slúži ako referenčný monitorovací vrt. V nadväznosti na výsledky prieskumu znečistenia sa orgánom štátnej správy odporučilo, ktoré chemické ukazovatele je potrebné sledovať v povrchových a podzemných vodách. Na začiatku pozorovania bol počet sledovaných parametrov väčší. Zahŕňal základný fyzikálno-chemický rozbor a stanovenie obsahu ťažkých kovov (As, Sb, Cd, Cu, Hg, Mo, Ni, Pb, V, Zn) a NEL. Po 2 rokoch monitorovacích prác sa rozsah predpísaných parametrov zúžil na stanovenie týchto vybraných ukazovateľov: O2, pH, vodivosť, RL, CHSKCr, NH4+, Cr6+, As, Sb, Cd, Cu, Hg, Pb, Mo, Zn a NEL.
3. etapa rekultivačných prác – prekrytie skládky
Povrch skládky je prekrytý nepriepustným minerálnym tesnením so systémom povrchových rigolov odvádzajúcich povrchové vody.
4. etapa rekultivačných prác – vybudovanie drenážneho systému
Drenážny systém je vybudovaný pri západnej strane telesa skládky na odvádzanie vôd spod telesa skládky.
5. etapa rekultivačných prác – vybudovanie systému nakladania s presakujúcimi vodami
Presakujúce vody prekrytej skládky nebezpečného odpadu (haldy hutníckeho odpadu) čerpanej z drénov sa čistia v čistiarni znečistených vôd. Dominantná kontaminujúca látka presakujúcich vôd je arzén, sprievodný kontaminant je antimón. Čistenie kontaminovaných presakujúcich vôd sa vykonáva zrážaním. Ako koagulanty sa používajú chlorid železitý a hydroxid sodný. Po pridaní koagulačných činidiel a flokulanta sa vzniknutý kal separuje v lamelovej sedimentačnej nádrži. Čiastočne vyčistená voda sa filtruje na pieskových filtroch a následne sa vypúšťa do recipienta, ktorým je Vajskovský potok. Kal sa odvodňuje a ako nebezpečný odpad zneškodňuje na skládke nebezpečného odpadu. Čistiareň znečistených vôd sa prevádzkuje od januára 2006 v nepretržitej prevádzke. Kvalita prečistených presakujúcich vôd sa monitorovala podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd. Monitorovanie pozostávalo zo sledovania týchto ukazovateľov:
• 1x mesačne As, Sb, RL, ChSKCr, pH a NL,
• 1x za 2 mesiace BSK5, NL, N–NH4+, Hg, Cd, Pb, Crcelk., Cu, Zn, Ni, Fe, NELIČ, NELUV a CN–celk.,
• 1x za 3 mesiace AOX.
Koncentrácia dominantného kontaminantu arzénu a sprievodného kontaminantu antimónu v prečistenej presakujúcej vode nesmie prekročiť 0,2 mg . l–1.
Trvanie sanácie, účinnosť a finančné náklady
Časť sanačných prác (vyťaženie kontaminovaných stavebných materiálov, zemín a rekultivácia skládky nebezpečného odpadu) sa realizovala v období 1997 – 2003. Od roku 2006 je v prevádzke čistiareň presakujúcich vôd z rekultivovanej skládky nebezpečného odpadu. Prieskumnými prácami sa na tejto lokalite overila kontaminácia podzemných vôd v množstve 1 400 m3, pričom uvedený objem vody sa zhruba 7-krát recykloval systémom čerpanie – infiltrácia. Sanačné práce trvali 1 rok a zvolenou metódou sa dosiahol sanačný limit.
Cena za realizáciu rekultivácie bez nákladov na čistenie presakujúcich vôd bola 2 589 126 EUR.
Ukážky sanácie sú uvedené na obr. 5.1.6, 5.1.7 a 5.1.8.
Obr. 5.1.6. Podbrezová, antimónová huta Vajsková – čistiareň odpadových vôd (foto ENVIGEO, a.s.).
Obr. 5.1.7. Podbrezová, antimónová huta Vajsková – areál rekultivovanej huty (foto ENVIGEO, a.s.).
Obr. 5.1.8. Podbrezová, antimónová huta Vajsková – rekultivovaná skládka (foto ENVIGEO, a.s.).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3