Pri sanácii sa použila biologická metóda in situ, podporovaná biosanácia. Sanáciu koľajiska, železničného zvršku znečisteného motorovým olejom na lokalite Nitra-Lužianky, železničná trať v úseku 34,673 – 35,451 km, realizovala spoločnosť EBA, s. r. o. (www.eba.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
V zmysle regionálneho geomorfologického členenia je táto lokalita súčasťou Podunajskej nížiny a patrí do Nitrianskej pahorkatiny, resp. jej časti, Zálužianskej pahorkatiny. Sedimentárnu výplň panvy v tejto časti reprezentujú sedimenty kvartéru a v ich podloží sedimenty neogénu. Z kvartérnych sedimentov majú plošne aj objemovo najpodstatnejšie rozšírenie eolické sedimenty.
Z hľadiska rajonizácie podzemných vôd patrí oblasť Nitry do niekoľkých základných hydrogeologických celkov – kryštalinika a mezozoika južnej a strednej časti Tribeča, neogénu Nitrianskej pahorkatiny a kvartéru Nitry. Zásoby podzemných vôd sa v území viažu na kvartérne fluviálne štrkopiesky – nivné sedimenty Nitry.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – ropné látky;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NEL = 104 730 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: nesledované;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL < 10 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: nesledované;
• plocha kontaminovaného územia – asi 1 042 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 2,5 m;
• hĺbka nepriepustného podložia: 7,5 – 8,0 m.
Podporovaná biosanácia sa vykonala metódou in situ (aeróbna biodegradácia). Spočívala v aplikácii patentovo chránenej technológie ROPSTOP SB a organickej absorpčnej látky. ROPSTOP SB obsahuje kmene mikroorganizmov schopných rozkladať ropné látky procesom biodegradácie. Organická absorpčná látka slúži ako nosič na naviazanie výluhu kontaminantu a zároveň aj ako zdroj živín pre mikroorganizmy.
Postup sanácie bol rozdelený na tri etapy:
• etapa: stabilizácia výluhu kontaminantu a jeho naviazanie na nosič;
• etapa: zintenzívnenie biodegradačných procesov;
• etapa: opakované zintenzívnenie biodegradačných procesov, vyhodnotenie a skončenie sanácie.
1. etapa prác – stabilizácia výluhu kontaminantu a jeho naviazanie na nosič
V rámci prvej etapy sa vykonali nasledujúce kroky:
• Kontaminovaný povrch železničného zvršku sa postriekal ROPSTOPOM v dvoch rôzne širokých úsekoch. Prvý úsek sa postriekal v šírke 2 m a dĺžke 500 m a druhý úsek v šírke 15 cm a v dĺžke 278 m. Dovedna sa postriekalo 1 042 m2 plochy.
• Postriekaný povrch sa posypal organickou absorpčnou látkou v hrúbke zhruba 4 mm.
• Po posypaní organickou absorpčnou látkou sa železničný zvršok ešte raz postriekal ROPSTOPOM v rovnakom rozsahu ako v kroku č. 1.
Prvá etapa prác sa uskutočnila 15. 12. 2004. Koľaj sa najprv postriekala ROPSTOPOM v šírke 2 m a dĺžke 500 m a druhý úsek v šírke 15 cm a dĺžke 278 m. Týmto krokom sa olejové škvrny vo vrchnej časti koľajiska zmáčali aktivačnou zmesou, ktorá obsahuje kmene mikroorganizmov schopných rozložiť ropné látky prítomné v oleji. Tieto mikroorganizmy sa pri kontakte s olejom začnú rýchlo množiť, až kým nespotrebujú všetky ropné látky prítomné v oleji. Aby sa tieto mikroorganizmy mohli rýchlejšie rozmnožovať, aplikovala sa organická absorpčná látka. Táto látka jednak poskytuje mikroorganizmom živiny potrebné na rast, jednak nevratne naviaže ropné látky tak, aby sa vplyvom dažďov nevyplavovali do podložia. Kvôli nasiaknutiu aktivačnej zmesi do organickej absorpčnej látky, v ktorej sa mikroorganizmy dobre množia, sa následne ešte raz vykonal postrek ROPSTOPOM.
Monitoring sanačných prác pozostával z odobratia 2 priemerných vzoriek koľajového zvršku na analýzu ropných látok z horizontu 0 – 10 cm. Odobrala sa aj vzorka z hĺbky 40 cm. V oboch vzorkách sa stanovili ropné látky ako NELIČ. Vo vzorke odobranej z hĺbky 40 cm sa stanovil aj percentuálny podiel jemnozeme (priemer častíc < 2 mm).
2. etapa sanačných prác – zintenzívnenie biodegradačných procesov
Druhá etapa sa vykonala 15. 4. 2005. S cieľom urýchliť proces sa použila jedna dávka ROPSTOPU. Táto dávka sa aplikovala na rovnakú plochu ako v prvej etape.
Monitoring sanačných prác pozostával z odberu 2 priemerných vzoriek z koľajového zvršku v horizonte 0 – 10 cm. Jedna vzorka sa odobrala z plôch, ktoré opticky už neboli znečistené olejom. Tieto plochy celkovo prevládali. Druhá priemerná vzorka sa odobrala z plôch, ktoré opticky ešte boli znečistené olejom. Týchto plôch bolo oveľa menej a mohli tvoriť asi 10 – 15 % celkovej plochy. Vo vzorke sa vyhodnotil obsah nepolárnych extrahovateľných látok v infračervenom spektre NELIČ (v sušine a vo výluhu). Priemerná vzorka sa zhotovila kvartáciou a následným zmiešaním viacerých čiastkových vzoriek.
3. etapa sanačných prác – opakované zintenzívnenie biodegradačných procesov, vyhodnotenie a skončenie sanácie
Tretia etapa sa uskutočnila 25. 5. 2005. Vykonali sa 2 postreky koľaje ROPSTOPOM na zintenzívnenie procesov rozkladu ropných látok. Oba postreky sa aplikovali na celú koľaj, tak ako v prvej a druhej etape. Navyše, miesta opticky znečistené olejom sa postriekali ešte raz. Z predchádzajúcich rozborov vyplynulo, že na opticky vyčistených plochách už nebola zvýšená koncentrácia ropných látok. V rámci tretej etapy sa odobrali tri bodové vzorky z miest opticky ešte znečistených olejom z hĺbky 0 – 10 cm. Tieto miesta predstavovali asi 10 % z celkovej plochy.
V rámci monitoringu sa vo vzorkách vyhodnotil obsah nepolárnych extrahovateľných látok v infračervenom spektre NELIČ (v sušine a vo výluhu). Približne mesiac po vykonaní posledného postreku sa 23. 6. 2005 odobrala záverečná reprezentatívna vzorka z celej dĺžky koľaje (z ôsmich miest rovnomerne rozmiestnených po celej dĺžke koľaje) a odoslala sa do akreditovaného laboratória. Vo vzorke sa stanovil obsah NELIČ v sušine s výslednou koncentráciou nepolárnych extrahovateľných látok do 1 000 mg . kg–1,
Sanácia trvala 190 dní. Pred začiatkom sanácie koncentrácia ropných látok (NEL) v priemernej vzorke bola 101 622,5 mg . kg–1 sušiny. Po prvej etape sanácie priemerná vzorka vykazovala pokles koncentrácie NEL na 1 053,5 mg . kg–1 sušiny. Koncentrácia ropných látok vo vodnom výluhu bola 22,87 mg . l–1 . Pred začiatkom sanácie sa odobrala aj vzorka z vnútra koľajového lôžka z hĺbky 40 cm, kde nenastala kontaminácia spôsobená haváriou. V tejto vzorke sa namerala koncentrácia NEL 2 951 mg . kg–1 sušiny. Podiel jemnozrnných častíc (< 2 mm) vo vzorke bol 11 % z celkovej hmotnosti vzorky.
Po druhej etape sanácie sa vzorkovanie zameralo na miesta opticky znečistené olejom. Tieto miesta vykazovali zvýšenú koncentráciu NEL (priemerne 1 978,2 mg . kg–1 sušiny). Koncentrácia NEL vo vodnom výluhu bola priemerne 22,65 mg . l–1.
Po tretej etape sanácie sa odobrala záverečná reprezentatívna vzorka. V tejto vzorke sa namerala koncentrácia NEL < 10 mg . kg–1 sušiny.
Výhodou tohto spôsobu sanácie v porovnaní so strojovým vyberaním a čistením železničného zvršku je rýchlosť a jednoduchosť aplikácie, prevádzkyschopnosť trate aj počas realizácie sanácie a relatívne nízka cena.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3