Lučenec, čerpacia stanica pohonných hmôt ÖMW

 Použité sanačné metódy

Pri sanácii sa použila metóda in situ podporovaná biosanácia/enzymatické odbúravanie ropných látok a spomedzi metód ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, prekrytie a vyťaženie kontaminovanej zeminy.

Sanačné práce na lokalite Lučenec, čerpacia stanica pohonných hmôt ÖMV, realizovala spoločnosť GEOPOL Prešov, s. r. o. (www.geopolpresov.com).

 

 

 Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Územie tvoria neogénne a kvartérne sedimenty. Neogénne sedimenty zastúpené vápnitými piesčitými aleuritmi lučenského súvrstvia egerského veku tvoria podložie kvartéru a vyskytujú sa v hĺbke asi 3,5 m pod terénom. Kvartér tvorí na báze súvislá akumulácia aluviálnych štrkových sedimentov. Tieto štrky smerom do nadložia prechádzajú do polôh s prímesou jemnozrnných zemín, ílov až pieskov. Nadložie štrkov tvorí súvislá vrstva zemín povodňovej fácie alúvia, prevažne íly a antropogénne sedimenty – navážky.

Hydrogeologické pomery územia sú podmienené geologickou stavbou, morfológiou, klimatickými pomermi, ako aj okrajovými hydrogeologickými podmienkami. Hladina podzemnej vody sa nachádza v hĺbke okolo 4 m pod terénom. Kolektorom podzemnej vody sú fluviálne sedimenty, najmä štrky.

Územie je rovinaté, s miernym sklonom na JV, s kótou terénu okolo 191 m n. m. Vo vzdialenosti asi 800 m smerom na západ je otvorená vodná plocha a vo vzdialenosti asi 1,5 km tečie Tuhársky potok, resp. Rimava. Úroveň hladiny podzemnej vody na lokalite podľa archívnych podkladov (aj podľa súčasných terénnych prác) sa nachádza asi 2,5 až 4 m pod úrovňou terénu.

V priestore stáčacieho miesta čerpacej stanice v blízkosti cesty je situovaný zapažený monitorovací vrt. Hladina podzemnej vody v tomto vrte bola nameraná v hĺbke 3,6 m. Podľa archívnych údajov je to reprezentatívny údaj (spôsob zabudovania a vystrojenia vrtu nie je známy).

 

 

 Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

      dominantný kontaminant – ropné látky;

      maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

      zeminy: NEL = 11 210 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: NEL = 3,31 mg . l–1;

      maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

      zeminy: NEL = 710 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: NEL = 0,42 mg . l–1;

      plocha kontaminovaného územia – asi 140 m2;

      hĺbka hladiny podzemnej vody: 4,5 m pod terénom;

      hĺbka nepriepustného podložia: nestanovená.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy, biosanácia ex situ

V priestore zistenej kontaminácie, resp. na celej ploche sledovaného pozemku je projektovaná príjazdová cesta. V tomto priestore sa realizovala totálna likvidácia znečistenia so súčasným čerpaním a dekontamináciou podzemnej vody. Likvidácia kontaminovaných zemín sa realizovala u zmluvných partnerov na prevádzkach.

Vyťažená zemina sa pred odvezením na likvidáciu uložila na medzidepóniách, kde sa aplikoval biodegradačný roztok. Sanácia zemín – aplikácia roztoku – sa urobila metódou ENZYMDEG pomocou špeciálneho dekontaminačného zariadenia. Princíp dekontaminácie spočíval v aplikácii vodného roztoku ENZYMMIX na kontaminovaný materiál a následnom biodegradačnom odbúravaní ropných látok.

Roztok sa aplikoval špeciálnou mobilnou súpravou ENZYMDEG-SG-1. Mobilná sanačná súprava sa skladá zo zásobníka s objemom 8 m3, v ktorom sa sanačný roztok môže zohriať až na 100 °C, a z čerpadla s pretlakom minimálne 400 kPa. Dávkovanie ENZYMMIXU do sanačného roztoku je automatické.

Zohriaty vodný roztok ENZYMMIX sa aplikoval na deponovaný materiál tlakovými prístrojmi. Na aplikáciu dekontaminačného roztoku do pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia (in situ) sa zároveň využili injektážne ryhy.

Do jednotlivých injektážnych miest, resp. na celú plochu vrstvy 4,0 m pod terénom a na deponované zeminy sa pri jednom dekontaminačnom zásahu aplikovalo 2 200 litrov dekontaminačného roztoku. Pri dvoch etapách dekontaminačného zásahu sa do priestoru výkopu a na deponované zeminy injektovalo celkove 8 450 litrov enzymatického roztoku – dekontaminačnej zmesi.

V priebehu ťažobných prác sa priebežne odoberali vzorky zemín na stanovenie obsahu sledovaných kontaminantov (ropných látok). Údaje o rozsahu a množstve vyťaženej zeminy sa priebežne spresňovali. V priebehu dekontaminačných prác sa odobralo spolu 56 vzoriek zeminy.

Biosanácia

Na lokalite sa vykonala dekontaminácia zeminy technológiou ENZYMDEG, t. j. aplikáciou emzymatického dekontaminačného roztoku. Dekontaminácia in situ sa realizovala v zeminách, ktoré nebolo možné vyťažiť. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie koncentrácie NEL v zeminách.

Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody

Zo sanačného vrtu sa čerpalo v priemere 0,12 l . s–1 kontaminovanej vody. Sanačným čerpaním sa vytvorila ochranná hydraulická depresia, ktorá bránila šíreniu znečisťujúcich látok v smere prúdenia podzemnej vody z ohniska znečistenia a sústredila kontaminačný mrak v priestore výkopu. Aplikáciou enzymatického preparátu do drenážnych rýh v okolí výkopu nastala intenzívna biodegradácia ropných látok a v konečnom dôsledku sa dosiahlo aj environmentálne ozdravenie prostredia.

S cieľom kontrolovať čistiaci proces a spresniť ďalší priebeh sanácie sa priebežne odoberali vzorky vody na vstupe a výstupe zo SAN-1-RC. Celkovo sa odobralo 10 vzoriek podzemnej vody.

Prekrytie

Po dekontaminácii zeminy, vyčistení a dekontaminácii potrubí a priestoru zásobníka sa vyťažený priestor zaviezol vhodným zásypovým materiálom do úrovne asi 0,5 m od pôvodného terénu. Zvyšného 0,5 m tvorí konštrukcia cesty. Na spätný zásyp sa použili nesúdržné skalné zeminy, ktoré vyhovujú ako podložie projektovanej príjazdovej cesty. Spätný zásyp sa robil po vrstvách hrubých asi 0,40 m a následne sa zhutnil.

 

 

 Trvanie sanácie a účinnosť

Sanácia trvala od 10. 12. 2007 do 22. 12. 2007.

Výsledky laboratórnych rozborov zeminy a podzemnej vody z lokality svedčia o tom, že obsah ropných látok, ktoré kontaminovali horninové prostredie, sa sanačným čerpaním a následnou enzymatickou biodegradáciou znížil na hodnoty nižšie ako odporúčané limity. Zvyšková koncentrácia v podzemnej vode dosiahla hodnoty nižšie ako odporúčaný sanačný limit kategórie C, 1,0 mg . l–1. Dňa 22. 12. 2007 pri skončení sanačných prác sa dosiahli hodnoty obsahu NEL 0,42 mg . l–1. V priestore sanácie sa odstránilo ohnisko znečistenia. Na základe odberov vzoriek podzemnej vody vykonaných po skončení sanačného čerpania je možné konštatovať, že aj v znečistenom pásme nasýtenia sa kontaminant zlikvidoval.

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3