Pri sanácii sa použité tieto metódy in situ: vákuová extrakcia, podporovaná biosanácia/enzymatické odbúravanie ropných látok a aerácia. Spomedzi metód ex situ sa použilo sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody.
Sanačné práce na lokalite Bratislava, CONOCO – Slovakia JET, spol. s r. o., dekontamináciu čerpacej stanice pohonných hmôt realizovala spoločnosť GEOPOL Prešov, s. r. o. (www.geopolpresov.com).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Celá časť územia sa nachádza v aluviálnej nive rieky Sekčov v zastavanej oblasti. Terén v tejto časti je rovinatý. Podložie územia budujú sedimenty neogénu a kvartéru.
Väčšiu časť územia zaberajú neogénne sedimenty a vulkanity Východoslovenskej neogénnej panvy. V skúmanej oblasti ich tvoria vápnité íly, ílovce, menej pieskovce. Kvartérne vrstvy, ktoré sú vyvinuté na neogénnych vrstvách, majú pestrú litologickú skladbu v závislosti od genézy a miesta výskytu. Rovinnú časť územia poriečnej nivy rieky Sekčov tvoria fluviálne sedimenty zastúpené povodňovými ílovitými, ílovito-piesčitými a piesčitými hlinami. Pod touto vrstvou je vyvinutá slabá vrstva piesčitých a ílovito-piesčitých štrkov.
Hydrogeologický charakter územia závisí od geologických pomerov, ktoré sú jedným z určujúcich činiteľov cirkulácie podzemnej vody. Z ďalších činiteľov ovplyvňujúcich hydrogeologický charakter tohto územia sú úložné pomery, tektonika a hydraulické vlastnosti hornín. V nemalej miere sa tu prejavuje vplyv klimatických činiteľov. V skúmanom území prevláda infiltrácia zrážkových vôd, pretože ide o nezastavané územie. Zrážkové vody nie sú z územia odvedené. Voda v rieke Sekčov je v hydraulickej spojitosti s podzemnou vodou v kolektore. V závislosti od vodného stavu v rieke môže nastávať dotovanie zásob podzemnej vody alebo dotovanie povrchovej vody. V skúmanej lokalite má hladina podzemnej vody napätý charakter.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – ropné látky;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NEL = 34 500 mg . kg–1 sušiny;
• podzemné vody: NEL = 3,28 mg . l–1, fáza ropnej látky na hladine podzemnej vody;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL < 440 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: NEL = 0,01 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia – asi 420 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: 6,5 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: nestanovené.
Podporovaná biosanácia, aerácia
Dekontaminácia pásma prevzdušnenia sa vykonávala metódou ENZYMDEG. Pri dekontaminácii zemín pásma nasýtenia a pásma prevzdušnenia sa dosiahlo presýtenie týchto vrstiev biodegradačným roztokom ENZYMMIX. Roztok sa aplikoval do horninového prostredia pod tlakom cez systém vsakovacích vrtov. Systém vzduchových drénov vybudovaný pre vákuovú extrakciu sa využíval aj pri aerácii na dodávanie O2 do prostredia na urýchlenie prebiehajúcich biodegradačných procesov.
Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL v zeminách a množstva aplikovaného biodegradačného roztoku ENZYMMIXU.
Vákuová extrakcia
Kvôli zvýšeniu účinnosti sanačného zásahu bol na lokalite nainštalovaný systém kontinuálneho čerpania pôdneho vzduchu systémom vzduchových drénov a odsávacej jednotky. Výkon (odsávanie) dosiahol úroveň 200 – 250 m3. hod–1. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL v zeminách a CO2, CH4, O2 v pôdnom vzduchu.
Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, vymývanie pôdy
Kontaminovaná voda sa čerpala sieťou sanačných vrtov, dekontaminovala v sanačnej stanici a spätne sa nechávala vsiaknuť do horninového prostredia. Pri sanačných prácach sa odstránilo 590 kg ropného produktu. Monitoring sanačných prác bol zameraný na sledovanie zmien koncentrácie NEL v podzemnej vode.
Sanácia trvala 3 mesiace. Dosiahnuté výsledky z priebežného monitoringu preukázali vysokú účinnosť celého dekontaminačného procesu. Sanačné práce sa skončili podľa plánovaného harmonogramu. Cieľový sanačný limit sa dosiahol v krátkom čase. Plánovaný rozpočet nákladov na tieto práce (19 600 €) sa dodržal.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3