Pri sanácii sa použili nasledujúce metódy in situ: podporovaná biosanácia/enzymatické odbúravanie ropných látok a prekrytie. Spomedzi metód ex situ sa použilo čerpanie a následne čistenie kontaminovanej vody z nádrže cez tlakovo-sorpčný filter.
Sanačné práce zemín a zásobníka na lokalite Kráľová hoľa, televízny vysielač, realizovala spoločnosť GEOPOL PREŠOV, s. r. o. (www.geopolpresov.com).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Na geologickej stavbe tejto lokality a jej okolia sa podieľajú najmä proterozoické horniny. Tvoria ich prevažne dvojsľudové biotitické ruly, pararuly a fylity. Bezprostrednú povrchovú vrstvu tvoria deluviálne sutiny. Územie v mieste prieskumu (okolie zásobníka) je zarastený terén s antropogénnymi navážkami.
Hydrogeologické pomery lokality a jej bezprostredného okolia sú významné najmä zo širšieho hľadiska. Na samotných svahoch Kráľovej hole a jej úpätí je veľa významných prameňov. Územie je významné ako chránená krajinná oblasť.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
• dominantný kontaminant – ropné látky;
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NEL = 3 100 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: nesledované;
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• zeminy: NEL = 450 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: nesledované;
• plocha kontaminovaného územia – zhruba 3 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody – nemeraná;
• hĺbka nepriepustného podložia: 4,0 m.
Podporovaná biosanácia
Na dekontamináciu zemín bolo potrebné dosiahnuť presýtenie predpokladanej kontaminovanej vrstvy roztokom ENZYMMIX. Nútené presakovanie cez kontaminovanú vrstvu zeminy sa zabezpečilo dávkovaním ENZYMMIXU do vody, ktorá sa aplikovala do horninového prostredia pod tlakom cez systém vsakovacích vrtov a priamo do okolia šachty. Roztok vody s prípravkom ENZYMMIX prechádzajúcim horninovým prostredím zabezpečil rozklad kontaminantu (jeho degradáciu). Počas troch aplikácií do podložia úložiska a ostatných vsakovacích vrtov sa aplikovalo 840 l enzymatického roztoku. Množstvo aplikovaného roztoku bolo dostatočné na degradáciu predpokladaného objemu kontaminovaných zemín s maximálnym obsahom ropných látok do 3 100 mg . kg–1 sušiny (v priemere asi 1 300 mg . kg–1 sušiny).
V rámci monitorovacích prác sa po skončení sanačného zásahu odobrali vzorky zemín, a to v blízkosti miest a z hĺbkových úrovní, kde sa odoberali v priebehu prieskumu. O účinnosti dekontaminačného procesu svedčí aj zvýšený obsah CO2 v zemine (oproti stavu pred aplikáciou enzymatického roztoku sa zvýšil o 80 až 120 %). CO2 v tomto prípade vzniká ako vedľajší produkt pri enzymatickej degradácii ropných látok.
V priestore úložiska sa po sanačnom zásahu znížil obsah ropných látok v zeminách aj v pôdnom vzduchu na hodnoty nižšie, ako sú hodnoty kategórie C, resp. kategórie B.
Sanačné čerpanie a čistenie kontaminovaného kalu, vyčistenie a dekontaminácia zásobníka
V čase rekognoskácie terénu a technologického zariadenia sa zistilo, že zásobník – nádrž nafty – po skončení činnosti nebol vyčistený. V nádrži sa nachádzali kaly a kontaminované médium. Nádrž a príslušné potrubia sa vyčistili tlakovým zariadením s roztokom ENZYMMIX. Kontaminované médium akumulované v nádrži (pôvodne aj z procesu dekontaminácie) sa odčerpalo čerpadlom, resp. priemyselným vysávačom do prepravných nádob. Na lokalite vzniklo celkovo 580 l kontaminovaného odpadu, katalógové číslo 16 07 08 – odpad obsahujúci olej. Tento nebezpečný odpad sa z lokality vyviezol a likvidoval ex situ na dekontaminačnom zariadení spoločnosti GEOPOL PREŠOV, s. r. o.
Prekrytie
Po dekontaminácii zemín, vyčistení a dekontaminácii potrubí a priestoru zásobníka sa šachta a armatúry v šachte zlikvidovali. Stavebná sutina zo šachty a armatúry sa z lokality vyviezli. Zásobník a priestor šachty sa vyplnil zeminou v množstve 6,2 m3. Na záver sa robili terénne úpravy. Terén sa upravil do pôvodného stavu – povrchová organická vrstva sa obohatila biohumusom a vysiala trávou.
Účinnosť sanácie
Na základe výsledkov sanačného zásahu a monitorovacích prác je možné konštatovať, že:
• zdroj možnej kontaminácie na skúmanej lokalite sa odstránil,
• vyčistená a následne zasypaná nádrž už nie je potenciálnym zdrojom kontaminácie,
• retenčná schopnosť zemín nachádzajúcich sa v podloží sa nevyčerpala, infiltráciou presakujúcich vôd do podložia sa zvyškový kontaminant nebude šíriť do okolitého prostredia.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3