Pri sanácii sa použila metóda in situ vymývanie pôdy prečistenou podzemnou vodou s prídavkom aniónaktívnych tenzidov a metódy ex situ sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, vyťaženie kontaminovanej zeminy pásma prevzdušnenia a jej nahradenie inertnou zeminou.
Sanačné práce na lokalite Krompachy, areál VSE, a. s., Košice, VSE-ES 110/22 kV, realizovali spoločnosti A. S. A. SLOVENSKO, spol. s r. o. (generálny dodávateľ, www.asa.sk), a AWAST Slovakia, s. r. o. (dodávateľ technológie, www.awast.sk).
Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov
Po stránke regionálneho geologického členenia územie buduje gemeridná tektonická jednotka východnej časti Slovenského rudohoria. Mladšie paleozoikum severného gemerika tu zastupuje petrovohorské súvrstvie krompašskej skupiny (starší perm). Litologicky lokalitu tvoria metasedimenty, v hlavnej miere fylity. Tieto horniny tvoria skalné podložie, na ktorom je vyvinutá plytká kvartérna (holocénna) štruktúra riečnej nivy. Budujú ju predovšetkým fluviálne klastiká, t. j. piesčité až hlinité drobné štrky, a vertikálne vrstvenie telesa nivy uzatvárajú niekoľkodecimetrové polohy povodňových hlín. Terén v areáli je lokálne vyrovnaný a upravený vrstvou hlinitých navážok (sypanín) hrubou až 2 m.
Kvartér tvoria fluviálne piesčité a piesčito-hlinité štrky. Kolektor dosahuje hrúbku 1,5 – 3,0 m. Na lokalite je vrstva fluviálnych uloženín Hornádu s hrúbkou okolo 3,0 m. Teplota vody kolíše v priebehu roka od 8,0 do 16,0 °C. V povrchovej vode je nízky obsah Fe. Podľa hydrogeologickej mapy toto územie predstavuje hydrogeologický rajón G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu.
Pre komplex metasedimentov gemerika je charakteristická medzizrnový alebo puklinový typ priepustnosti. Komplex slienitých vápencov a fylitov ako celok je klasifikovaný ako nepriepustný. Najmenšie zásoby podzemnej vody sa vyskytujú v paleozoických horninách Volovských vrchov v slabo zvodnených kryštalických bridliciach. Podzemné vody v tejto oblasti sa dostávajú na povrch v podobe puklinových a sutinových prameňov s malou výdatnosťou.
Využiteľné množstvo podzemných vôd v rámci uvedeného rajónu sa nachádza vo fluviálnych náplavoch rieky Hornád. Pre kolektor fluviálnych štrkov je charakteristická puklinová priepustnosť. Štrky sú veľmi priepustné a vysoko prietočné, s priemerným kf = 2,365 . 10–3 m . s–1. Podzemná voda je v úzkej hydraulickej spojitosti s povrchovým tokom. Generálny smer prúdenia podzemných vôd je od J na S až SV. Hladina podzemných vôd je voľná až mierne napätá, jej úroveň je okolo 1,7 až 2,5 m pod terénom. Z hydrogeochemického hľadiska ide o podzemné vody typu Ca–Mg–SO4–HCO3, väčšinou silne mineralizované, neutrálne až veľmi alkalické, so zvýšeným obsahom SO42–. Podzemné vody v priestore areálu majú vysoký obsah Mn, často aj zvýšený obsah Cl– a nízky obsah Fe.
Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód
Charakteristika kontaminácie:
Základný zistený kontaminant v priestore areálu VSE, a. s., je chladiaci transformátorový olej – ropné látky (C20 – C22). Znečistenie ropnými látkami sa overilo v 5 ohniskách, z ktorých 3 boli plytké a znečistenie v nich bolo viazané na vrchnú časť vrstiev (na nesaturovanú zónu). Na dvoch ohniskách sa ropné uhľovodíky zistili v celom vertikálnom profile sledu vrstiev až po bázu fluviálnych zvodnených štrkov, v strednej časti areálu až do hĺbky okolo 4,0 m pod terénom:
• maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:
• zeminy: NELIČ = 68 000 mg . kg–1 sušiny,
• podzemné vody: voľná vrstva ropnej látky na hladine podzemnej vody vo vrtoch v hrúbke okolo 1 cm, bežný je film, NELIČ = 28 mg . l–1 (s opalescenciou na hladine);
• maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:
• sanačné práce sa ešte neskončili, k 31. 12. 2008 bola v podzemných vodách zistená koncentrácia NELIČ = približne 1,38 mg . l–1;
• plocha kontaminovaného územia – plošný rozsah všetkých 5 ohnísk bol 1 161,51 m2;
• hĺbka hladiny podzemnej vody: približne 1,7 m pod terénom;
• hĺbka nepriepustného podložia: 3,4 až 4,7 m pod terénom.
Vyťaženie kontaminovanej zeminy
Kontaminovaná zemina pásma prevzdušnenia sa vyťažila a vzniknuté jamy sa zaviezli inertným materiálom. Kompletné vyťaženie kontaminovanej zeminy až na bázu fluviálnych štrkov nebolo možné. Metódou vyťaženia kontaminovanej zeminy sa úplne zlikvidovali 2 plytké ohniská. V dvoch priestoroch s kontamináciou zasahujúcou hlboko do pásma nasýtenia bolo vyťažené znečistenie plytko pod hladinou podzemnej vody. Na vtoku podzemnej vody do priestoru ohniska sa vybudovali presakovacie vrty a presakovacie drény a na odtoku podzemnej vody z ohniska čerpacie vrty.
Monitoring sanačných prác bol zameraný (podľa rozhodnutia OÚŽP v Spišskej Novej Vsi) na sledovanie:
• koncentrácie ropných uhľovodíkov ako NELIČ v zeminách,
• chemického zloženia podzemnej vody vtekajúcej do sanovaného priestoru a odtekajúcej z neho (sledované NELIČ na začiatku a na konci sanačného obdobia v monitorovacích vrtoch),
• kvality povrchovej vody nad areálom VSE, a. s., a pod ním; v povrchovej vode sa okrem NELIČ sledovali základné ukazovatele znečistenia ChSKCr, BSK5, NL, O2, pH a robil sa základný fyzikálno-chemický rozbor (na začiatku a na konci aktívneho sanačného obdobia),
• ukazovateľov znečistenia a NELIČ v odpadových vodách odtekajúcich kanalizáciou ústiacou do toku Hornádu (na začiatku a na konci aktívneho sanačného obdobia).
Premývanie horninového prostredia s prídavkom tenzidov
Etapa pozostávala zo sanačného čerpania kontaminovanej podzemnej vody a premývania horninového prostredia tenzidmi. Sanačné čerpanie intenzifikované podporou detergentov sa začalo v júli 2009 pilotnou skúškou, ktorou sa zistil spôsob čerpania. Princípom bolo dosiahnutie maximálneho rozkyvu hladín podzemnej vody s pulzným čerpaním a presakovaním prečistenej podzemnej vody. Čerpanie sa realizovalo vo fázach. Vytvorila sa hlboká depresia podzemnej vody, ktorá sa po fáze pokoja pred ďalším čerpaním musela ešte stále dopĺňať (prečistenou vodou), aby tenzidy neodtekali mimo priestoru sanačného zásahu.
Po nastavení režimu sanačného čerpania sa do kontaminovaného ohniska kolektora opakovane aplikoval roztok aniónaktívnych tenzidov. Koncentrácia aniónaktívnych tenzidov v kolektore sa sledovala v centrálnej časti ohniska v indikačnom objekte. Podzemná voda s tenzidmi a ropnými uhľovodíkmi sa odčerpávala na odtokovom profile. Čerpaná podzemná voda spolu s tenzidmi a rozpustenou kontamináciou sa čistila na sanačnom zariadení s filtrom z aktívneho uhlia v plnoautomatickej prevádzke.
Trvanie sanácie a účinnosť sanácie sa sledovali prostredníctvom týchto parametrov:
• obsah aniónaktívnych tenzidov v podzemnej vode v sanovanom ohnisku;
• obsah NELIČ a aniónaktívnych tenzidov v podzemnej vode na vstupe a výstupe zo sanačného zariadenia;
• po odčerpaní aniónaktívnych tenzidov zo zvodneného prostredia sa kontrolovala účinnosť premývacej etapy, t. j. odoberali sa vzorky podzemnej vody zo sanačných objektov na stanovenie NELIČ;
• obsah NELIČ sa naďalej monitoroval v podzemnej vode vtekajúcej do priestoru areálu a odtekajúcej z priestoru; zároveň sa sledovalo základné chemické zloženie podzemnej vody;
• na začiatku a na konci aktívneho sanačného zásahu sa sledovalo chemické zloženie povrchovej vody a ukazovatele znečistenia v rieke Hornád; sledovali sa aj základné ukazovatele znečistenia v odpadových vodách ústiacich do povrchového toku.
Trvanie sanácie a účinnosť sanačnej ťažby troch plytkých ohnísk sú doložené posanačným monitoringom. Pri masívnom premývaní ďalších dvoch ohnísk s kontamináciou zasahujúcou hlboko do zvodneného prostredia (začiatok v roku 2007 a realizácia v roku 2008) sa v jednom ohnisku dosiahlo zníženie koncentrácie NELIČ v podzemnej vode z priemerných 13 mg . l–1 na hodnoty v stotinách až desatinách mg . l–1, v druhom ohnisku (lokalizovanom nižšie v smere prúdenia podzemnej vody) sa obsahu NELIČ v podzemnej vode znížil na 1,38 mg . l–1. Sanačné práce nie sú zatiaľ dokončené. Dokončenie sanačného zásahu sa očakáva na konci roku 2009.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3