Cieľom prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže je (Schwarz et al., 2008):
• potvrdenie alebo vylúčenie znečistenia podzemnej vody, pôdy a horninového prostredia v zmysle kritérií znečistenia,
• overenie lokálnych pozaďových hodnôt,
• identifikovanie znečisťujúcich látok v hodnotených zložkách prírodného prostredia,
• stanovenie stupňa znečistenia porovnaním obsahov kontaminantov s kritériami znečistenia a lokálnymi pozaďovými hodnotami,
• orientačné zhodnotenie geologických a hydrogeologických pomerov hodnoteného územia,
• návrh ďalšieho postupu.
Kritériami znečistenia označujeme tzv. intervenčné kritériá (limity alebo hodnoty), ktorých prekročenie v ktoromkoľvek stanovenom ukazovateli znamená, že skúmané znečistenie je environmentálnou záťažou. Okrem intervenčných kritérií sú dôležité aj tzv. indikačné kritériá. Tie síce nemajú priamy vzťah k vymedzeniu environmentálnej záťaže, ale sú dôležitou pomocnou informáciou vo fáze podrobného prieskumu environmentálnej záťaže a monitoringu, napr. pri vyhodnocovaní šírenia znečistenia, stanovovaní škály kontaminujúcich látok atď.
Pozitívny výsledok prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže (t. j. overenie koncentrácie znečisťujúcich látok vyššej ako úroveň intervenčných hodnôt) vedie k ďalším prácam v rámci etapy podrobného prieskumu environmentálnej záťaže.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3