Prieskum environmentálnej záťaže

Základným cieľom prieskumu environmentálnej záťaže je charakterizovanie znečisteného územia a získanie potrebných podkladov na aplikovanie sanačných metód a postupov. Prieskum environmentálnej záťaže pozostáva zo získania dostatočne podrobných a relevantných údajov na vypracovanie rizikovej analýzy alebo inej dokumentácie potrebnej na rozhodnutie o potrebe a spôsobe vykonania sanácie alebo iných opatrení na elimináciu rizika a zabránenie šíreniu znečistenia.

Rozdelenie prieskumu environmentálnej záťaže na etapy je takéto (Schwarz et al., 2008):

•      V podrobnom prieskume environmentálnej záťaže sa zisťuje miera a rozsah znečistenia a hodnotia sa prírodné podmienky územia v rozsahu dostatočnom na posúdenie mobility znečistenia a rizík, ktoré z neho vyplývajú. V prípade, že sa nerealizuje etapa doplňujúceho prieskumu environmentálnej záťaže, vypracuje sa aj program sanácie. Výsledky podrobného prieskumu environmentálnej záťaže sa vyhodnotia záverečnou správou.

•      V akejkoľvek etape skúmania environmentálnej záťaže sa môže vykonať doplňujúci prieskum environmentálnej záťaže s cieľom overiť určitú špecifickú skutočnosť alebo skutočností, dôležité na prijatie rozhodnutia o ďalšom postupe sanačných prác na odstraňovaní environmentálnej záťaže.

Prieskum environmentálnej záťaže predstavuje spôsob získavania informácií predovšetkým o:

•      druhu (druhoch) znečistenia – kvalitatívne informácie,

•      úrovni znečistenia – kvantitatívne informácie,

•      priestorovom rozšírení znečistenia – kvantitatívno-kvalitatívne informácie,

•      zdrojoch znečistenia (potenciálne a skutočné zdroje),

•      možnostiach ohrozenia hydrogeologických štruktúr,

•      možnostiach ohrozenia zdrojov vody,

•      možnostiach ohrozenia príjemcov kontaminácie.

Vstupné informácie potrebné na efektívne navrhnutie prieskumu environmentálnej záťaže sú:

•      potenciálne zdroje znečisťovania,

•      zoznam látok, ktoré prichádzajú do úvahy ako kontaminanty,

•      charakteristické vlastnosti kontaminujúcich látok, ich hygienická škodlivosť a ich správanie v prostredí,

•      predpokladané množstvo kontaminantov, ktoré mohli uniknúť do prostredia (orientačná bilancia),

•      hydrogeologické podmienky lokality, v ktorej má prieskum prebiehať, a jej vodohospodársky význam.

•      Podľa kvality a rozsahu vstupných informácií sa prieskum navrhuje:

•      formalisticky – územie sa pokryje pravidelnou sieťou prieskumných bodov bez ohľadu na priestorové rozloženie potenciálnych zdrojov znečistenia a výsledné informácie sa potom interpretujú medzi jednotlivými bodmi siete;

•      logisticky – na základe úvodných informácií sa navrhne systém prieskumných bodov v závislosti od významu a priestorového rozloženia potenciálnych zdrojov znečistenia.

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3