Základným cieľom prieskumu environmentálnej záťaže je charakterizovanie znečisteného územia a získanie potrebných podkladov na aplikovanie sanačných metód a postupov. Prieskum environmentálnej záťaže pozostáva zo získania dostatočne podrobných a relevantných údajov na vypracovanie rizikovej analýzy alebo inej dokumentácie potrebnej na rozhodnutie o potrebe a spôsobe vykonania sanácie alebo iných opatrení na elimináciu rizika a zabránenie šíreniu znečistenia.
Rozdelenie prieskumu environmentálnej záťaže na etapy je takéto (Schwarz et al., 2008):
• V podrobnom prieskume environmentálnej záťaže sa zisťuje miera a rozsah znečistenia a hodnotia sa prírodné podmienky územia v rozsahu dostatočnom na posúdenie mobility znečistenia a rizík, ktoré z neho vyplývajú. V prípade, že sa nerealizuje etapa doplňujúceho prieskumu environmentálnej záťaže, vypracuje sa aj program sanácie. Výsledky podrobného prieskumu environmentálnej záťaže sa vyhodnotia záverečnou správou.
• V akejkoľvek etape skúmania environmentálnej záťaže sa môže vykonať doplňujúci prieskum environmentálnej záťaže s cieľom overiť určitú špecifickú skutočnosť alebo skutočností, dôležité na prijatie rozhodnutia o ďalšom postupe sanačných prác na odstraňovaní environmentálnej záťaže.
Prieskum environmentálnej záťaže predstavuje spôsob získavania informácií predovšetkým o:
• druhu (druhoch) znečistenia – kvalitatívne informácie,
• úrovni znečistenia – kvantitatívne informácie,
• priestorovom rozšírení znečistenia – kvantitatívno-kvalitatívne informácie,
• zdrojoch znečistenia (potenciálne a skutočné zdroje),
• možnostiach ohrozenia hydrogeologických štruktúr,
• možnostiach ohrozenia zdrojov vody,
• možnostiach ohrozenia príjemcov kontaminácie.
Vstupné informácie potrebné na efektívne navrhnutie prieskumu environmentálnej záťaže sú:
• potenciálne zdroje znečisťovania,
• zoznam látok, ktoré prichádzajú do úvahy ako kontaminanty,
• charakteristické vlastnosti kontaminujúcich látok, ich hygienická škodlivosť a ich správanie v prostredí,
• predpokladané množstvo kontaminantov, ktoré mohli uniknúť do prostredia (orientačná bilancia),
• hydrogeologické podmienky lokality, v ktorej má prieskum prebiehať, a jej vodohospodársky význam.
• Podľa kvality a rozsahu vstupných informácií sa prieskum navrhuje:
• formalisticky – územie sa pokryje pravidelnou sieťou prieskumných bodov bez ohľadu na priestorové rozloženie potenciálnych zdrojov znečistenia a výsledné informácie sa potom interpretujú medzi jednotlivými bodmi siete;
• logisticky – na základe úvodných informácií sa navrhne systém prieskumných bodov v závislosti od významu a priestorového rozloženia potenciálnych zdrojov znečistenia.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3