Horninové prostredie môže byť znečistené najrôznejšími produktmi antropogénnej činnosti. Biosanačné technológie sa najčastejšie využívajú na dekontamináciu horninového prostredia znečisteného ropou a ropnými produktmi. Degradácia ropných uhľovodíkov sa bežne uskutočňuje metódou najmä obrábaním (landfarming). Pôda sa poľnohospodársky obrába na špeciálnych plochách (hnojí sa, zavlažuje, prevzdušňuje preorávaním alebo prehadzovaním). Môže sa fertilizovať alebo inokulovať iba špeciálnymi mikrobiálnymi preparátmi. Na úspešnú biodegradáciu ropných uhľovodíkov je možné odvodiť nevyhnutné množstvo dusíka a fosforu z koncentrácie kontaminujúcej uhlíkatej látky.
Ďalším spôsobom degradácie ex situ niektorých kontaminantov obsiahnutých v zemine je kompostovanie. Zemina sa premieša s pevným organickým materiálom ako slama, hobliny, kôra a obohatí sa zdrojom dusíka a fosforu. Materiál sa potom navŕši do vysokých kôp a prevzdušňuje sa mechanicky alebo sústavou rúrok napojených na kompresor. Tento spôsob degradácie sa používa napr. pri zeminách kontaminovaných chlórfenolmi.
Biodegradácia v kale sa využívaná nielen na čistenie kontaminovaných zemín ex situ, ale aj samotných kalov alebo sedimentov. Tento spôsob degradácie môže prebiehať priamo v lagúnach alebo v špeciálnych bioreaktoroch. Metóda v bioreaktore je vhodná najmä v prípade kontaminácie, kde vznikajú nebezpečné medziprodukty alebo nebezpečné plynné zlúčeniny, ktorých produkcia sa môže sledovať. Bioreaktory pracujú za plne kontrolovaných podmienok, a tak sa efektívne môžu využívať čisté kultúry izolovaných mikroorganizmov. Výhodou týchto veľmi nákladných zariadení je podstatné skrátenie času sanácie kontaminovaného materiálu a podstatné zníženie rizík, ktoré nie je možné vylúčiť v priebehu prírodných procesov na otvorenej lokalite. V lagúnach sa môžu degradovať napr. fenoly a kreozoty.
More:
Ošetrovanie pevných materiálov po
vyťažení na dekontaminačnej ploche
Biostabilizácia a bioimobilizácia