Metódy sanácie horninového prostredia a pevných materiálov (Jana Frankovská, Ľubomír Jurkovič a Peter Šottník)
Sanácie horninového prostredia a pevných materiálov je možné rozdeliť podľa princípu jednotlivých dekontaminačných postupov na separačné metódy a/alebo metódy koncentrujúce znečisťujúce látky (napr. extrakcie rozpúšťadlami, termická desorpcia a permeabilné reaktívne bariéry) a na metódy, ktoré zneškodňujú znečisťujúce látky priamo (napr. pyrolýza, oxidácia, redukcia a biodegradácia). Od týchto technológií je potrebné odlíšiť tie, ktoré len imobilizujú znečisťujúce látky (napr. skládkovací uzavierací systém, prekrytie, podzemné tesniace steny, stabilizácia a vitrifikácia).
Na základe vyhodnotenia 977 sanácií horninového prostredia v rokoch 1982 až 2005 (US EPA, 2007b) sa v 515 prípadoch (53 %) aplikovali sanačné metódy ex situ, v 462 prípadoch (47 %) sa aplikovalo čistenie in situ. Pri vyhodnotení 126 sanačných projektov za roky 2002 až 2005 boli však in situ sanačné metódy aplikované v USA v 76 prípadoch (60%) a ex situ sanačné metódy boli použité v 50 prípadoch (40%), čo dokumentuje všeobecný trend nárastu používania in situ sanačných metód. V praxi sa však pri mnohých sanáciách horninového prostredia aplikujú a kombinujú in situ a ex situ sanačné technológie a postupy spoločne.
Sanačné metódy in situ