Pesticídy
Pesticídy sú látky a prípravky, ktoré ovplyvňujú základné procesy v živých organizmoch. Sú to zlúčeniny chemických látok syntetického alebo prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiaducich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb a na ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane dreva a plastov. Pesticídy sa vyskytujú nielen v pôde, v mieste priameho použitia, ale v celej biosfére – v ovzduší, zrážkovej vode, rastlinách, potravinách, živočíchoch a inde.
Rozdelenie pesticídov podľa biologických účinkov (Beseda et al., 2009):
• zoocídy, prípravky na ničenie živočíšnych škodcov,
• herbicídy, prípravky na ničenie burín,
• fungicídy, prostriedky na ničenie húb, prípadne na obmedzenie alebo zastavenie ich vývinu,
• rastové regulátory, prípravky stimulujúce alebo inhibujúce rast rastlín,
• iné – napr. repelenty, atraktanty, odpudzovadlá, vnadidlá a ďalšie.
Okrem spomínaných pozitívnych vlastností majú pesticídy zároveň škodlivé vlastnosti. Pri použití sa uvoľňujú do vonkajšieho prostredia. To môže viesť k vystaveniu ľudí a životného prostredia negatívnym účinkom. Pesticídy sa vyznačujú výrazným biologickým účinkom. Mnohé z nich dokážu podstatne zmeniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu (zložitý súbor organizmov osídľujúcich pôdnu vrstvu) alebo vegetačného krytu. Ak sa znečisťujúce látky dostatočne rýchlo nerozložia, môžu nepriaznivo ovplyvniť aj vlastnosti poľnohospodárskych produktov. Toto nebezpečenstvo je aktuálne najmä pri takých látkach, ktoré môžu rastliny prijať z pôdy koreňovým systémom.
Zistilo sa, že používanie pesticídov je väčším nebezpečenstvom pre životné prostredie než akékoľvek iné znečisťovanie pôdy, ovzdušia a vôd industriálnou civilizáciou. To znamená, že súčasné formy intenzifikácie poľnohospodárstva sú potenciálne najväčším nebezpečenstvom z hľadiska budúceho zdravého vývoja ľudstva. Vzhľadom na rozsah strát na poľnohospodárskej produkcii pôsobením škodcov, chorobami a burinou však napriek tomu nemožno v najbližšom čase rátať s vylúčením alebo podstatným obmedzením pesticídov pri ochrane poľnohospodárskej produkcie.
Riziká pre ľudské zdravie sa môžu vyskytnúť v dôsledku priameho vystavenia negatívnym účinkom (robotníci, ktorí vyrábajú pesticídy, a obsluhujúci pracovníci, najmä poľnohospodári, ktorí ich používajú) a nepriameho vystavenia negatívnym účinkom (spotrebitelia, miestne obyvateľstvo a okoloidúci), predovšetkým počas aplikácie v poľnohospodárstve, krajinných úprav a iných činností a po nich.
Riziká pre životné prostredie zo strany neúmyselných a nadmerných tokov chemických látok do vody, ovzdušia a pôdy majú za následok škodlivé účinky na rastliny, voľne žijúcu zver, kvalitu zložiek životného prostredia a biodiverzitu všeobecne.
Z hľadiska chemického zloženia môžeme pesticídy rozdeliť na:
• organické,
• anorganické – väčšinou zlúčeniny arzénu, fluóru a kyanovodíka,
• rastlinného pôvodu – napr. nikotín (výťažok tabaku), pyretrín (výťažok zo zložnokvetých rastlín rodu Crysanthemum) a rotenon (výťažok z Derris spp. a ďalších).
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3
Organické chlórované pesticídy