Najcharakteristickejšia a zároveň najnebezpečnejšia vlastnosť tejto skupiny látok je ich vysoká afinita k tukom a perzistencia v životnom prostredí. Hromadia sa najmä v tukových tkaninách, pečeni, obličkách, svaloch, mozgu, ale aj v srdci. Akútne otravy sa obvykle prejavujú stratou rovnováhy a neskôr ochrnutím centrálnej nervovej sústavy. Pri chronických otravách sa najprv prejavuje nechutenstvo, bolesti hlavy, hypertónia a celková slabosť. V neskoršom štádiu príznaky pokračujú nervovými a psychickými poruchami. Vzhľadom na to, že chlórované pesticídy sa považujú za karcinogénne a mutagénne látky, bolo ich používanie v mnohých krajinách zakázané, prípadne obmedzené len na výnimočné prípady (Beseda et al., 2009).
Dichlórdifenyltrichlórmetylmetán (DDT) je určite najznámejší zástupca tejto skupiny. Prvýkrát bol syntetizovaný už v roku 1874, ale jeho insekticídne účinky objavil až švajčiarsky chemik Paul Hermann Müller v roku 1939. Od druhej svetovej vojny sa DDT hromadne používal ako prípravok proti škodlivému hmyzu v poľnohospodárstve, ale predovšetkým na likvidáciu komárov a moskytov v tropických krajinách. Rezíduá tohto, v minulosti najpoužívanejšieho insekticídu, DDT a jeho derivátov, sa zistili v organizmoch Eskimákov žijúcich za polárnym kruhom, ako aj v organizmoch vysokohorských pstruhov.
Pri akútnom zasiahnutí pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, vyvoláva kŕče a účinok sa končí obrnou dýchania. Akútna inhalácia spôsobuje bronchitídu. Nebezpečnejšia ako jeho akútna toxicita je však jeho schopnosť hromadiť sa v organizme. Pri chronickej otrave sa prejavujú zmeny krvného obrazu, pôsobí ako endokrinný disruptor narúšajúci funkciu androgénov. V roku 2006 Journal of Andrology priniesol štúdiu o znížení pohyblivosti spermií a zvýšení výskytu defektných spermií u mužov v závislosti od hladiny metabolitov DDT v krvi. Pri DDT sa preukázala karcinogenita a mutagenita. Letálna dávka práškovitého DDT pre človeka je 10 – 30 g. Jeho používanie bolo u nás zakázané v roku 1973.
Významnú skupinu chlórovaných pesticídov tvoria cyklické chlórované uhľovodíky ako hexachlórcyklohexán (HCH), chlórdan, aldrín, dieldrín, heptachlór, metoxychlór, endrín, toxafén a iné. Väčšinou ide o insekticídy.
Hexachlórcyklohexán (HCH) je syntetická pevná chemická látka bielej farby s jemnou vôňou plesne, vyskytujúca sa v ôsmich izoméroch. Špecifické izoméry sú pomenované podľa postavenia atómov vodíka v štruktúre chemickej látky. Gama-izomér – lindan – sa používa ako insekticíd na ochranu ovocných a lesných plodov, zeleniny a ako prostriedok na ochranu proti všiam, svrabu a kožným chorobám prenášaným roztočmi.
Technický HCH je možné nájsť v pôde a povrchovej vode, kde pretrváva dlhý čas. V ovzduší sa nachádza v plynnej forme alebo sa zachytáva v prachových časticiach, ktoré sa prostredníctvom dažďa dostávajú na zem. Forma HCH (γ-HCH, tzv. lindan) zotrváva v ovzduší približne 17 týždňov, vo vode sa rozkladá približne 30 dní.
Inhalácia veľkého množstva HCH izomérov, ako je γ-HCH a/alebo α-, β- a δ-HCH, spôsobuje poruchy krvi, nevoľnosť, bolesť hlavy a možné zmeny sexuálnych hormónov. Požitie veľkého množstva HCH môže spôsobiť smrť. Všetky izoméry HCH spôsobujú poškodenie pečene a obličiek. Dlhodobé testy orálnej expozície na hlodavcoch preukázali, že práve izoméry α-HCH, β-HCH, γ-HCH a technický HCH spôsobuje vznik rakoviny pečene. Jeho používanie bolo u nás zakázané v roku 1987.
Chlórdan (plný chemický názov 1,2,4,5,6,7,8,8-oktachlór-3a,4,7,7a-tetrahydro-4,7-metanoindan) je v čistej forme biela kryštalická látka s mierne štipľavým zápachom. Chlórdan sa používal v poľnohospodárstve najmä na ošetrenie obilnín, citrusov a v domácnostiach proti mravcom. V roku 1988 bol zakázaný, ale v niektorých krajinách sa používa dodnes. Ako perzistentná organická látka je medzinárodne regulovaný Štokholmským dohovorom.
Významnú skupinu chlórovaných pesticídov tvoria pesticídy na báze kyseliny chlórfenyloctovej. Ide o herbicídy prenikajúce do organizmu zvierat a človeka najmä tráviacou a dýchacou sústavou. Vyznačujú sa pomerne nízkou toxicitou pre človeka, môžu však byť vysoko toxické pre niektoré živočíchy, najmä včely.
Medzi najvýznamnejšie pesticídy z tejto skupiny patrí prípravok 2,4 D (2-metyl-4-chlórfenyloctová kyselina) a 2,4,5-T (2,4,5-trichlórfenyloctová kyselina). Pri herbicíde 2,4 D sa zistili teratogénne účinky.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3