Hexabrómdifenyléter, heptabrómodifenyléter, tetrabrómdifenyléter a pentabrómodifenyléter

Patria medzi polybrómované difenylétery (PBDE) (obr. 3.1.2) – aromatické organické zlúčeniny, v ktorých je jeden alebo viac atómov vodíka nahradených brómom. PBDE môžu obsahovať 50 až 95 hmotnostných percent brómu. Existuje mnoho typov halogénovaných difenyléterov líšiacich sa počtom substituentov brómu. Celá skupina tvorená 209 kongenérmi (izomérov homológov) sa člení na nižšie brómované (menej ako 5 atómov brómu) a vyššie brómované kongenéry (5 – 10 atómov brómu).

387px-Decabromodiphenyl_ether

Obr. 3.1.2. Štruktúra polybrómovaných difenyléterov (PBDE).

V ovzduší sa vyskytujú vo forme pary. Účinkom slnečného žiarenia podliehajú reakcii, pri ktorej nastáva redukcia ich celkového množstva. Vzhľadom na to, že PBDE nie sú rozpustné vo vode, práve v tejto zložke životného prostredia sa nachádzajú v najvyššej koncentrácii. Malé množstvo PBDE sa viaže na vodné častice a sediment. V sedimente pretrvávajú až niekoľko rokov. Polčas rozpadu predstavuje vo vode 180 dní, v pôde 360 dní a v sedimente 1 620 dní. PBDE sú rozpustné v organických rozpúšťadlách a majú schopnosť bioakumulácie v tuku a v živočíšnych tkanivách. Vo Švédsku sa uskutočnili štúdie, ktoré preukázali akumuláciu PBDE v materskom mlieku a tukových tkanivách. Môžu spôsobiť poškodenie plodu a existuje riziko narušenia plodnosti. Vysoká koncentrácia sa zistila aj v živočíšnych tkanivách lososov a amerických pstruhov vo Veľkých jazerách, v sivých a krúžkovaných tuleňoch Baltského mora, v rozličných druhoch veľrýb v severnom Atlantiku a v úhoroch v Holandsku. PBDE v pôdnej zložke podliehajú veľmi pomalému rozkladu, čo je príčinou ich dlhodobej prítomnosti v pôde. Nepredpokladá sa ich transport do podzemnej vody. USA majú najvyššiu dokumentovanú koncentráciu PBDE v tkanivách živých organizmov v rámci celého sveta. PBDE majú nepriaznivý účinok na činnosť štítnej žľazy, pečene a imunitného systému. Napriek pozitívnym výsledkom na experimentálnych zvieratách nie je zrejmé, či PBDE spôsobujú vznik rakoviny aj u človeka. PBDE sa väčšinou vyrábajú ako komerčné zmesi niekoľkých izomérov a najčastejšie sa používajú ako retardanty čiže spomaľovače horenia. Hlavné výrobné kapacity polybrómovaných difenyléterov sú v USA a v Izraeli a ich celosvetová výroba prudko rastie – v roku 2000 bola 310 000 ton. PBDE predstavujú skupinu približne 370 chemických zlúčenín, z toho 70 je prístupných na trhu. Najvýznamnejšie z nich sú penta-brómdifenyléter (penta-BDE), okta-brómdifenyléter (okta-BDE) a deka-brómdifenyléter (deka-BDE). Kvôli zvýšeniu protipožiarnej bezpečnosti sa pridávajú do textílií, plastov, náterov, papierov, stavebných a izolačných látok. Vzhľadom na ich veľmi široké použitie v najrôznejších spotrebných výrobkoch, predovšetkým v elektrických a elektronických zariadeniach, sa dnes nachádzajú prakticky v každej domácnosti a na každom pracovisku. Keďže plasty používané pri výrobe elektrických a elektronických zariadení, ako aj iných výrobkov sa vyrábajú z fosílnych palív, zachovávajú si niektoré ich vlastnosti, napríklad horľavosť. Kvôli zvýšeniu protipožiarnej bezpečnosti chemický priemysel vyvinul plasty obsahujúce spomaľovače horenia známe ako „flame retardants“, ktoré ich robia bezpečnejšími. Spomaľovačmi horenia môžu byť aditíva, ktoré pri vmiešavaní do polymérov nevytvárajú chemickú väzbu s plastom (napríklad polybrómované difenylétery – PBDE), alebo reakčné aditíva, ktoré sú chemicky viazané v plaste (napríklad tetrabrómo-bisfenol A – TBBPA a jeho deriváty). Plasty s obsahom spomaľovačov horenia obsahujú napríklad skrinky televíznych prijímačov, osobných počítačov, zásuvky, dosky plošných spojov a podobne. Brómované spomaľovače horenia je možné rozdeliť na aromatické (PBDE: polybrómované difenylétery, TBBPA: tetrabrómo-bis-fenol A a jeho deriváty, PBB: polybrómované bifenyly), alifatické (sú menej stabilné ako aromatické, ale sú efektívnejšie na použitie pri nízkej teplote) a cyklicko-alifatické (HBCD: hexabrómcyklododekán). Európska únia už obmedzila použitie penta-BDE a okta-BDE smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 2003/11/ES.

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3