Ostatné perzistentné organické látky

Pre perzistentné organické látky je medzinárodne zaužívaná skratka POPs (angl. Persistent Organic Pollutants). POPs sú organické chemické látky obsahujúce halogénové prvky, najmä chlór. V minulosti mali široké použitie vďaka vynikajúcim priemyselným vlastnostiam a boli vyvinuté aj na ochranu poľnohospodárskych plodín pred škodcami. Ako príklad je možné uviesť POPs pesticídy, najmä DDT, za vývoj ktorého bola dokonca udelená Paulovi Müllerovi v roku 1949 Nobelova cena. Na základe dnešných vedeckých poznatkov paradoxne tieto látky predstavujú potenciálne ohrozenie životného prostredia, biodiverzity a ľudského zdravia. Spôsobujú celý rad negatívnych účinkov na zdravie ľudí a zvierat, ako sú napr. rakovina, poškodenie nervového systému, reprodukčné poruchy a poruchy imunitného systému. Vlastnosti charakterizujúce POPs je možné zhrnúť takto:

      POPs sú perzistentné v životnom prostredí. – Sú to veľmi stabilné zlúčeniny, vysoko odolné proti procesom fyzikálneho, chemického a biologického rozkladu. Dlhodobo pretrvávajú v životnom prostredí a v tkanivách ľudí a živočíchov, pretože organizmus ich nedokáže jednoduchou cestou vylučovať.

      POPs sa bioakumulujú. – Vzhľadom na svoju odolnosť proti rozkladu a rozpustnosť v tukoch (vo vode sú takmer nerozpustné) sa akumulujú v živých organizmoch. To znamená, že napr. v rybe je vyššia hladina týchto zlúčenín než v jej vodnom prostredí, v dravcovi je vyššia než v jeho potrave a v ľuďoch sa spravidla nachádza najvyšší obsah POPs, pretože človek je na vrchole potravového a potravinového reťazca.

      POPs sú poloprchavé látky. – Odparujú sa veľmi pomaly. Táto vlastnosť im umožňuje pretrvávať v plynnom, kvapalnom alebo tuhom skupenstve v závislosti od teploty. Odparené POPs sú schopné transportu na dlhé vzdialenosti ovzduším, alebo sa transportujú na tuhých časticiach v atmosfére ako prach. V teplejších klimatických podmienkach sa odparujú a po prenose dopadajú opäť na zem v chladnejšej klíme. V chladnejšom prostredí sa odparujú menej. To vedie k ich akumulácii v takých regiónoch, ako je polárna oblasť – tisíce kilometrov vzdialená od ich pôvodných zdrojov. Aj pre túto vlastnosť POPs predstavujú globálny problém, ktorého riešenie vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

      POPs sú toxické látky. – Potenciálne ohrozujú človeka a iné organizmy. Ak ich hladina prekročí kritickú hodnotu, môže nastať trvalé poškodenie zdravia (napr. poruchy imunity, poruchy žliaz tvoriacich hormóny, niektoré sú podozrivé z vyvolávania rakoviny). Ľudstvo má dostatok dôkazov na to, aby si uvedomilo, že dlhodobá expozícia týmto látkam predstavuje ohrozenie ľudského zdravia. Preto sú aktivity na ich odstránenie zo životného prostredia opodstatnené.

Pre svoje charakteristické vlastnosti, nízku degradabilitu, biologickú akumuláciu, slabú prchavosť a vysokú toxicitu predstavujú perzistentné látky problém, ktorý je možné riešiť len globálne.

Štokholmský dohovor zaväzuje signatárov (medzi ktorých patrí aj Slovenská republika) prijať opatrenia na elimináciu zdrojov 12 chemických látok (angl. tzv. dirty dozen) patriacich do skupiny POPs. Medzi ne patrí: deväť pesticídov (aldrín, chórdan, DDT, dieldrín, endrín, heptachlór, hexachlórcyklohexán-HCH, mirex a toxafén), dve priemyselné chemické látky (polychlórované bifenyly – PCB a hexachlórbenzén – HCB) a neúmyselne produkované vedľajšie produkty (predovšetkým  polychlórované dibenzodioxíny – PCDD, polychlórované dibenzofurány – PCDF a polycyklické aromatické uhľovodíky – PAH).

POPs sú známe negatívnymi vplyvmi na ľudské zdravie, poškodzujú nervový a imunitný systém, spôsobujú rakovinu a reprodukčné poruchy a poruchy dojčenského a detského vývoja. Patria medzi tzv. endokrinné disruptory (rozrušovače endokrinných funkcií, angl. endocrinne disruptors).

V súčasnosti je zoznam Štokholmského dohovoru rozšírený o ďalšie látky: alfa-hexachlórcyklohexán, beta-hexachlórcyklohexán, hexabrómodifenyléter a heptabrómodifenyléter, tetrabrómodifenyléter a pentabrómodifenyléter, chlórdekon, hexabrómbifenyl, lindan (γ-hexa-chlórcyklohexán), pentachlórbenzén, perfluórooktánsulfónová kyselina, jej soli a perfluór-oktánsulfonylfluorid (Dercová, 2008; Dercová  et al., 2009a).

Technológie používané na likvidáciu POPs musia vykazovať vysokú úroveň efektivity a musia spĺňať nasledujúce základné kritériá:

      stopercentná efektivita deštrukcie škodlivých látok,

      úplné zabránenie tomu, aby sa akékoľvek rezíduá procesu likvidácie rozširovali v prostredí,

      nesmú nastať žiadne nekontrolovateľné úniky do životného prostredia.

V ďalšom texte sa pozornosť venuje týmto perzistentným organickým látkam: lindan, hexabrómdifenyléter, heptabrómodifenyléter, tetrabrómdifenyléter, pentabrómodifenyléter, chlórdekon, hexabrómbifenyl, pentachlórbenzén, perfluóroktánsulfónová kyselina a jej soli a perfluóroktánsulfonylfluorid.

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3

 

Odkaz na súvisiace dokumenty:

Lindan

Hexabrómdifenyléter, heptabrómodifenyléter, tetrabrómdifenyléter a pentabrómodifenyléter