Bardejov

 Použité sanačné metódy

Pri sanácii sa použili tieto metódy in situ: bioventing, vákuová extrakcia, podporovaná biosanácia, aerácia a vymývanie pôdy. Okrem toho sa použili metódy ex situ: sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, vyťaženie kontaminovanej zeminy a sanácia na dekontaminačnej ploche.

Sanačné práce na odstránenie znečistenia ropnými látkami realizovala spoločnosť GEO Slovakia, s. r. o. (www.geoslovakia.sk).

 

 

 Charakteristika geologického prostredia a hydrogeologických pomerov

Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty paleogénu a kvartéru. Horniny paleogénu tvorí zlínske súvrstvie bystrickej litofáciálnej jednotky. Súvrstvie budujú vápnité ílovce sivých odtieňov. Kvartérne fluviálne sedimenty tvoria dnovú výplň aluviálnej nivy. Bázu dnovej výplne tejto nivy tvoria piesčité štrky, prevažne hrubozrnné, s obliakmi veľkými 5 až 20 cm. Štrky sa striedajú s polohami pieskov. Nad štrkovou akumuláciou sa nachádzajú hlinito-piesčité a hlinité kaly. Hrúbka fluviálnej výplne údolnej nivy sa pohybuje od 2 do 8 m. Z hľadiska hydrogeologických pomerov je hlavným kolektorom podzemnej vody štrková akumulácia. Kolektor má hrúbku do 2,4 m. Hladina podzemnej vody je voľná až mierne napätá a kolíše v závislosti od atmosférických zrážok. Bola zachytená v hĺbke 3,2 m pod terénom. Režim podzemnej vody ovplyvňujú nielen geologické pomery v danom území, ale najmä blízky povrchový tok. Smer prúdenia podzemnej vody je totožný so smerom prúdenia povrchového toku.

 

 

 Charakteristika kontaminácie a použitých sanačných metód

Charakteristika kontaminácie:

      dominantný kontaminant – ropné látky;

      maximálna koncentrácia nameraná na začiatku sanácie:

      zeminy: NELGC = 37 360 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: NELGC = 29,4 mg . l–1;

      maximálna koncentrácia nameraná po skončení sanácie:

      zeminy: NELGC = 215 mg . kg–1 sušiny,

      podzemné vody: NELGC = 0,71 mg . l–1;

      plocha kontaminovaného územia: 1 400 m2;

      hĺbka hladiny podzemnej vody: 3,18 m pod terénom;

      hĺbka nepriepustného podložia: 5,8 m pod terénom.

Podporovaná biosanácia

Stimulovanie degradačnej aktivity mikroorganizmov sa zabezpečilo pridávaním živín a alochtónnych bakteriálnych kmeňov (inokulum). Na periodickú aplikáciu inokula, živín a aerovanej očistenej vody do horninového prostredia a podzemnej vody sa využili 3 infiltračné horizontálne drény. Monitoring sanačných prác bol zameraný na analyzovanie:

      obsahu O2, pH, T a ORP,

      základných živín N, P a K,

      mikrobiálnej aktivity,

      obsahu NELGC v podzemnej vode a zeminách.

Vákuová extrakcia

Počas celého obdobia sanácie, ale najmä v zimných mesiacoch, keď je znížená aktivita degradujúcich mikroorganizmov, sa robilo odsávanie znečisteného pôdneho vzduchu z pásma prevzdušnenia cez úzkoprofilové odsávacie vrty (12 vrtov). Odsávaný vzduch sa zbavoval kontaminujúcich látok pomocou filtrov s adsorbentmi (aktívne uhlie). Monitoring sanačných prác bol zameraný na analyzovanie:

      obsahu NELGC v horninovom prostredí pásma prevzdušnenia,

      VOC vo vzduchu na výstupe z filtrov.

Aerácia

Metóda spočíva vo vháňaní stlačeného vzduchu pod hladinu podzemnej vody a do kontaktnej zóny sieťou prevzdušňovacích vrtov (12 vrtov) na zlepšenie kyslíkových podmienok pásme nasýtenia aj pásme prevzdušnenia. Uvedená metóda sa použila v kombinácii s vákuovou extrakciou (odsávaním) na zvýšenie efektívnosti uvoľňovania prchavej zložky kontaminantu (urýchlenie sanačných prác) a na podporu aktivity degradujúcich mikroorganizmov. Monitoring sanačných prác je zameraný na odber vzoriek podzemnej vody na sledovanie zmien:

      obsahu O2,

      obsahu NEL aj v zeminách,

      ORP a pH.

Sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, vymývanie pôdy

Podzemná voda sa čerpala z 3 čerpacích vrtov. Následne sa prečisťovala vo viacstupňovej sanačnej stanici (gravitačný odlučovač, pieskový filter, filter s aktívnym uhlím) a opätovne sa nechala vsiaknuť do pásma nasýtenia cez 3 vsakovacie vrty (uzavretý kolobeh – vymývanie kontaminantu z horninového prostredia). Monitoring sanačných prác bol zameraný na kontrolu čerpanej a vypúšťanej vody a sledovanie obsahu NELGC.

Vyťaženie kontaminovanej zeminy

V miestach, kde boli identifikované úniky ropných látok z technologických prvkov (havarijná nádrž, prívody k havarijnej nádrži, nadzemné záchytné vane) a kde to dostupné, sa kontaminovaná zemina vyťažila a ošetrila na dekontaminačnej ploche. Monitoring sanačných prác bol zameraný na analyzovanie obsahu NELGC v kontaminovanom materiáli.

 

 Trvanie sanácie a účinnosť

Sanácia trvala v rokoch 2007 až 2009. Intenzívne sanačné práce spôsobom in situ prebiehali najmä v teplých mesiacoch, keď boli vhodné klimatické podmienky na vysokú aktivitu mikroorganizmov. Za tri roky sa dosiahlo výrazné zníženie koncentrácie NELGC v horninovom prostredí, a to z 37 360 mg . kg–1 sušiny na 215 mg . kg–1 sušiny v zeminách. Maximálne hodnoty koncentrácie NELGC v horninovom prostredí sa zaznamenali v oblasti úniku ropných látok z technológie. Boli odstránené predovšetkým spôsobom ex situ. Koncentrácia NELGC v podzemnej vode sa za tri roky znížila z 29,4 mg . l–1 na 0,71 mg . l–1. Sanačný limit bol dosiahnutý.

Ukážky zo sanačných prác sú uvedené na obr. 5.1.335.1.34.

Obr. 5.1.33. Bardejov – pohľad na prevzdušňovacie vrty a v pozadí čerpaný hydrogeologický vrt (foto GEO Slovakia, s. r. o.).

 

Obr. 5.1.34. Bardejov – sanačná stanica s automatickým režimom ovládania sanačných prvkov (foto GEO Slovakia, s. r. o.).

 

 

© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží

Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,

Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,

ISBN    978-80-89343-39-3