Metóda patrí medzi termické sanačné metódy, pri ktorých sa pri sanácii environmentálnej záťaže využíva tepelná energia. Otvorené spaľovanie (detonácia) sa aplikuje pri zneškodňovaní prebytočnej, zastaranej alebo nepoužiteľnej munície a výbušnín. Ich likvidácia prebieha samovoľným spaľovaním, vyvolaným externým zdrojom (plameň, teplo, detonačná vlna), v prípade potreby sa pridáva pomocné palivo. Problematické sú možné emisie uhľovodíkov, kovov alebo ďalších látok z otvorených reakcií. Ich redukovanie sa v súčasnosti zabezpečuje využitím uzatvorených (podpovrchových) priestorov. V minulosti otvorené spaľovanie sa vykonávalo na zemskom povrchu alebo v šachtách. V súčasnosti však potreba kontroly a usmerňovania reakcií a ich produktov presunula spaľovanie do uzatvorených priestorov, akými sú napríklad odstreľovacie kóje alebo spaľovacie žľaby. Spúšťadlom reakcie býva najčastejšie elektrický prúd, pretože umožňuje najlepšie načasovanie jej začiatku. Prúd zohreje premosťovací kábel, ten odpáli primárnu výbušninu a tá následne spôsobí spálenie/detonáciu likvidovaného materiálu (Matějů et al., 2006).
Otvorené spaľovanie (detonácia) je vhodná metóda na likvidáciu mnohých typov výbušnín, pyrotechniky a pohonných hmôt. Priestory musia byť schopné odolať prípadnej detonácii jedného alebo všetkých zneškodňovaných materiálov. Celý priebeh musí pripraviť a sledovať odborný personál a zabezpečiť tak bezproblémovú sanáciu.
© Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží
Autori: Jana Frankovská, Jozef Kordík, Igor Slaninka, Ľubomír Jurkovič, Vladimír Greif,
Peter Šottník, Ivan Dananaj, Slavomír Mikita, Katarína Dercová a Vlasta Jánová
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 2010, 360 s,
ISBN 978-80-89343-39-3